Třináctá hodina

Třináctá hodina je zbierka trinástich hororových poviedok, ktorú vydal v elektronickej podobe časopis Howard.  V úvode Trinástej hodiny sa píše: „Kniha obsahuje otevřené násilné, brutální i sexuální scény a vulgární výrazy. Proto není-li vám 18 a více let, tento soubor nečtěte a okamžitě jej vymažte ze svého počítače, tabletu, mobilu nebo čtečky!“ Toto upozornenie je výstižnejšie než akákoľvek antonácia.

 

Damian Węgielek - Příhoda Alfreda Świąchy

Alfréd je „úchyl“ najhrubšieho zrna, ktorý má nezvyčajné sexuálne predstavy a pozrieť na svet jeho očami je poučné a originálne zároveň. S podobnými hlavnými postavami sa čitateľ v literatúre nestretáva často. Záver je síce skonštruovaný nasilu, ale poviedka je krátka a originálna.

 

Otomar Dvořák - Prokletý lovec

V príbehu figurujú tri postavy - chlapec, matka a liečiteľ. Každá je svojím spôsobom vyšinutá a ťažko povedať, kto je najviac. Prežije len jedna. Autor stavil na sugestívne opisy a nejednoznačný dej, pretože nie je jasné, kedy sa opisujú skutočné udalosti a kedy len predstavy niektorej z postáv. Poviedka v závere pracuje s motívom divokého lovu, ktorý sa podľa všetkého preháňa aj po českých luhoch a hájoch...

 

Kazimierz Kyrcz Jr - Rande natemno

Príbeh je zvláštny predovšetkým tým, že sa odohráva v obrátenej časovej postupnosti. Najskôr vražda, potom udalosti, ktoré jej predchádzali. Vďaka tomu vzniká u čitateľa záujem zistiť, čo za udalosti vražde predchádzali a to poviedku zachraňuje - pretože inak je nezaujímavá. Žiadne

 

Honza Vojtíšek - Sama. V noci. Sebe.

Honza nám priblíži nezvyčajné zážitky dospievajúceho dievčaťa, ktoré postupne smerujú k  neodvratnému tragickému koncu. Ak prvé tri poviedky mali v sebe niečo z erotiky, táto sa blíži k pornografii. Ale každá minca má dve strany a aby som nebol úplne nespravodlivý, musím priznať, že žiadna z poviedok nebola tak originálna, ako táto. Ale na druhú stranu, asi to bude tým, že neholdujem erotickým poviedkam.

Čo sa týka nejakej hrôzy, ktorá má byť pre horory smerodajná, nemôže byť o niečom takom ani reči. Ostatne, to ani v predchádzajúcich poviedkach.

 

Robert Cichowlas  - Představení

Poviedka zaujme už v prvom odseku „duchárskym“ zjavením na chodbe moderného hotela. Autor si dal za cieľ čitateľa trochu vzdelať, pretože v poviedke sa čitateľ čo-to dozvie o Poznani, jednom z najväčších a najstarších Poľských miest. Hlavný hrdina v ňom už od prvého dňa zažíva nepekné chvíle a postupne prepadá šialenstvu... V poviedke všetko funguje až do finále, ktoré vôbec nie je veľkolepé a obsahuje niekoľko zásadných prešľapov, ktoré zhadzujú celú poviedku nadol.

 

Anna Šochová - Tý jo. Maminka měla pravdu

Poviedku Anny Šochovej sledujeme očami svojráznej mladej slečny, ktorá pri riešení vzťahov spadne do nevídanej šlamastiky. Spočiatku príbeh vôbec nevyzerá ako horor a funguje od prvej vety vďaka skvele vykreslenému charakteru hlavnej hrdinky. V tomto smere je poviedka zvládnutá z celej zbierky najlepšie. Postupne ale popri bežných problémoch vyvstáva ten hororový, ktorý sa točí okolo... nie, nebudem prezrádzať. Prečítajte si.

 

Łukasz Radecki - Chuť lásky

Chuť lásky je hororová poviedka ako sa patrí. Po nenápadnom začiatku prichádza zvrat. Brutálny zvrat, v ktorom kosti praskajú a krv strieka. Hlavnými nástrojmi sú sekera a lyžica... veď láska prechádza cez žalúdok. Táto poviedka zaručuje mrazenie a poctivý kus hnusu.

 

Klára Mayerová - Stíny

Opäť jedna z tých slabších poviedok, ktorá je vlastne len vyrozprávaním „duchárskeho“ príbehu, ktorý „raz rozprávala babka“. Téma je zaujímavá, ale spracovanie nedáva čitateľovi nič (navyše sa v príbehu dá nájsť zásadný logický nedostatok). Mám pocit, že z „duchárskeho“ námetu sa dalo vytrieskať omnoho viac. Podobné príbehy sa dali (možno stále dajú) nájsť v teenegerských časopisoch.

 

Dawid Kain - Epilepsie je tancem

Hlavný hrdina tejto zvláštnej poviedky je chorobne váhavý. Nevie si napríklad vybrať medzi Pepsi a Coca-Colou, ale zásadné je, že ho pre tento povahový opúšťa priateľka. Následne sa rozhodne ísť na predstavenie „Epilepsia je tancom“, ktoré je vlastne ťažiskom poviedky. A nemá nič spoločné s úvodnými niekoľkými stranami, ktoré sa teda javia ako úplne zbytočné.

Zvyšok poviedky tiež nejako extra hororový nie je. V závere mi celá štruktúra pripomenula Lovecraftovu poviedku Hudba Ericha Zanna, len s tým rozdielom, že táto Kainova obsahuje erotiku a je o niekoľko bodov slabšia.

 

Roman Vojkůvka - Hlídači

Poviedka je dobrá, možno dokonca výborná. Po brutálnom nástupe sa bez nejakých okľúk sa dostávame k jadru veci, ktoré je ešte brutálnejšie, ako začiatok. Poviedku odlišuje od zvyšku absencia erotiky. Veľkým plusom je mrazivá pointa, ktorá väčšine poviedok v tejto antológii chýba.

 

Bartosz Czartoryski - Autostopem peklem

Poviedka mi spočiatku pripomenula Želazneho Bouráka, ale myslím, že Czartoryski zadupol plyn do podlahy ešte tvrdšie a Želazneho porazil. Skvelá atmosféra a vlastne všetko. Určite odporúčam prečítať, ide o najvydarenejšiu poviedku.

 

Ivana Prajerová - Chcípni, ať můžu žít!

Ivana Prajerová, napriek mladému veku (*1995), nezráža úroveň zbierky. Práve naopak. Krátka, mrazivá a trochu zvrátená poviedka o deťoch vychovávaných v pivnici.

 

Łukasz Orbitowski - Vše o mých matkách

Posledná poviedka snáď mala byť zlatým klincom celej zbierky. A skutočne ním je! Doťahuje sa na Autostopem peklem a aj keď ho netromfne, je to len o vlások. Odporúčam prečítať.

 

Vo väčšine z trinástich poviedok sa na moje prekvapenie objavila erotika. Našiel som tam priamu úmeru. Čím jej bolo viac, tým to bolo s poviedkou horšie (viac-menej) a tie najlepšie kúsky obsahovali erotiky najmenej. Každopádne aj táto skutočnosť nastavuje zrkadlo každodennej realite - tak ako sa od umenia očakáva. Stojí za ocenenie, že zbierka je rôznorodá ako témami, tak autormi. Sú tu talentovaní začiatočníci, ale aj ostrieľaní veteráni. Sú tu slabé kúsky, ale aj silné kusy. Ak by poviedky z Česko-poľskej zbierky mali súťažiť v ringu so svetovo známymi poviedkami, stavil by som v niekoľkých prípadoch na Čechov a Poliakov.

Antológia je k stiahnutiu zdarma, preto je možné slabšie kúsky jednoducho preskočiť a venovať sa naplno tým najlepším. A že tam skutočne sú.

Hodnotenie: 60 %

Ľuboš Bebčák, 26. októbra 2013, napísané pre Fandom.sk

Kontakt