The Elder Scrolls V: Skyrim

Nad severom Impéria sa sťahujú mračná. Nedávno bol zavraždený posledný skyrimský veľkráľ, Tamrielské Impérium vysiela na sever svoje légie, aby nepokoje zarazilo hneď na začiatku a akoby toho nebolo dosť, do Skyrimu prilieta Alduin, najstrašnejší z drakov. Behom pár minút zmení masívnu pevnosť aj s posádkou na hromádku popola...  Dobré holuby sa vracajú, zlé draky tiež!

V hernej brandži nie je nikto, kto by o The Elder Scrolls nepočul aspoň na pol ucha. Táto stará herná séria vychádza už od roku 1994, ale ozajstnú slávu vybojovala až štvrtá časť série, Oblivion. Ten vyšiel v čase, kedy vychádzal aj Gothic 3. Tieto dve v mnohom podobné hry každý porovnával a pre drvivú väčšinu ľudí bol víťazom Oblivion. Pokračovanie Oblivionu, The Elder Scrolls V: Skyrim prichádza v čase, keď na trhu nie je absolútne žiadna konkurencia a kapor z reklám nám už mesiac pripomína, že sa blížia Vianoce. Oblivion (nech bol akokoľvek úspešný) ma za srdce nechytil, preto som sa na Skyrim nijako výrazne netešil. Ale fantasy RPG mám rád a keďže už dlho v tomto žánri nič nevyšlo, rozhodol som sa dať Skyrimu šancu.

Ako je v sérii zvykom, hra začína vo väzení. Vlastne, tento raz začína cestou na popravisko. Posledné chvíle pred smrťou vám spríjemní výhľad na zasnežené hory, spoločnosť urastených severanov s ktorými máte spoločnú cestu k majstrovi katovi. Ale vôľa bohov je nevyspytateľná, pretože vás čaká život a práve majstra kata zožerie drak, ktorý sa sčista-jasna vyrúti spoza hôr.

Tvorcovia takto nenásilne hráča uvedú do deja a naučia aj úplných začiatočníkov utekať pred ohňom a zaháňať sa mečom. Po akčnom začiatku plnom ohňa hra hráča vypustí do otvoreného sveta a prekvapí ho svojou veľkosťou. Deväť miest, desiatky pevností a dedín, stovky jaskýň a rozmanitých úloh, tisícky nepriateľov – to všetko na nekresťansky veľkej mape! Už pár RPG sľubovalo veľký svet, ale až Skyrim ho hráčom dal.

Hra do ničoho nenúti. Do boja za oslobodenie Skyrimu sa vôbec nemusíte zapliesť, pokojne môžete ísť zisťovať, kde sa po storočiach ticha vzali draci. Ak vás prílet veľkých plazov netrápi, pokojne sa vrhnite pomáhať prostého ľudu, pretože obyvatelia Skyrimu majú množstvo potrieb. Vo Veternom žľabe akási sirota hľadá vraha, inde ľudia podozrievajú svojho suseda, že podpálil dom (aj so ženou a deťmi), šedofúzí volajú drakorodeného... Okrem úloh zo zápletkou hra ponúka aj otrepané úlohy typu „nájdi/zabi/dones“.

Niektoré úlohy zo začiatku vyzerajú ako epické výpravy, ale v konečnom výsledku sú príliš ľahké, takže zážitok z nich klesá na minimum. Ako príklad uvediem úlohu s pirátmi. Krvaví piráti dlhodobo terorizujú obchodnícke lode, nikto s nimi nevie zatočiť. Vy sa dozviete, že im pomáha známy mág, oznámite to príslušnej „vyšetrovateľke“ a už sadáte na loď, ktorá vás a partu legionárov dovezie až pred sídlo spomínaného mága. Legionári vás posielajú preniknúť do blízkosti mága a zlikvidovať ho, s tým, že počkajú na váš návrat a potom spoločne bez obáv udriete na pirátsky tábor. Do tej chvíle celá úloha vyzerala sľubne, ako jeden z tvrdších orieškov (najskôr sealth postup, hľadanie tajnej cesty k mágovi, náročný boj s mágom a potom sa pridáte k legionárom a užijete si hromadnú bitku!), ale... Tajný vchod bohužiaľ bije do očí, je ho vidieť dokonca skôr ako vchod hlavný, toho obávaného mága zabijete behom pár sekúnd a cestou cez vežu sa vôbec nemusíte snažiť byť nenápadný. Síce stretnete zopár pirátov, ale tí nikoho nehodlajú varovať. Keď vyjdete z veže útok legionárov už končí, takže ani hromadná bitka sa nekoná. Úloha má dobrú zápletku, ale jej vyvrcholenie je tak nečakane ľahké, že hráč si ju vôbec neužije.

Ale aby sme boli k hre spravodlivý, treba vyzdvihnúť úlohy pre štyri veľké „zoskupenia“ (Družijníci, Cech mágov, Cech zlodejov a Temné Bratstvo), príbehovú líniu opisujúcu boj Impéria a vzbúrencov a líniu týkajúcu sa príchodu drakov. Ale to nie je všetko. Vo svete je poukrývaných mnoho tajomných miest – rozvaliny dávno zmiznutých dwemerov, ktorými pochodujú aj po storočiach funkčné mechanické pavúky (udržujú podzemné komplexy pre prípad, že by sa ich stvoritelia vrátili), alebo záhadný Labyrinthian, ktorý vás pošle späť v čase, aby... A práve tieto skvelé úlohy bohato vyvažujú nedostatky tých pokazených.

Keď úlohy omrzia, Skyrim ponúka mnoho ďalšieho. Objavovať ukryté šachty, čítať knihy (sú ich desiatky, možno stovky a nie je problém začítať sa do pútavo spísanej histórie kontinentu) chytať ryby, loviť zver (ale pozor – zabiť sliepku je trestný čin!), alebo chytať motýle. No verili by ste tomu? A nejde o samoúčelnú perličku, pretože toho motýľa upotrebí mág pri miešaní elixírov. (Alebo ho skôr upotrebí vrah pri príprave jedu?) Ak vás tajomstvá alchýmie nelákajú, môžete skúsiť kovanie zbraní a šperkov, ťažbu rudy, očarovávanie predmetov, páčenie zámkov, vykrádanie vreciek... Že to už nie sú povolania? Nuž, pre zlodejov áno.

Netreba ale zabúdať, že Skyrim je predovšetkým o akcii. Vývoj postavy, získavanie skúseností, nových predmetov, to všetko je vo viac-menej vyjazdených koľajniciach RPG hier. Podobne tri základné cesty vývoja postavy – bojovník, zlodej a mág. Počet schopností bol v porovnaní s Oblivionom trochu okresaný, zato lepšie doladený. Je len na vás, či sa budete zasneženými lesmi predierať ako barbar s veľkým mečom, elfský mág, alebo orkská strelkyňa a priaznivci Twilightu iste ocenia možnosť stať sa upírom (hra ponúka aj vlkolačie uhryznutie).

Posvieťme si ale na achillovu pätu Skyrimu – tou je chovanie postáv. Vo všeobecnosti jednajú rozumne, v boji sa liečia, kryjú, podľa potreby menia strelné zbrane za kontaktné, ale sú chvíle, kedy hráč nad ich chovaním prevracia očami. Zaseknú sa o prekážku, skočia rovno do pasce, bláznivo pobehujú sem-tam, kým do nich z vyvýšeniny strieľate šíp za šípom. Ale to sa deje občas, boje o pár osobách sú inak zvládnuté celkom dobre.

Čo však veľmi sklamalo sú veľké boje o mestá, v ktorých sa ocitne dokopy (len) dvadsať, tridsať bojovníkov a za každého mŕtveho po chvíli vybehne spoza rohu nejaký nový. Chovanie vojakov je hlúpe, pretože sa útočníci nehrnú vpred, radšej sa cestou zastavia (každý inde) a vytiahnu luk (niekedy dvojica nepriateľov stoja kúsok od seba, ale než aby vytiahli sekery skúšajú jeden druhého trafiť šípom do oka). Takých bojov je len pár, ale pre mňa je nepochopiteľné, že boje o 150 postavách zvládnu tureckí manželia naprogramovať lepšie, ako veľké štúdio Bethesda Game Studios boj 20 postáv.

Veľa hráčov sa sťažovalo na inventár – k inventáru nemám žiadne výhrady (ak hráč zažije katastrofický inventár z Gothic 2, máločo mu bude vadiť), pripomína inventár z Fable.

Výhrady však mám k boju. Už som spomínal, že Skyrim je predovšetkým o bojoch. Boje vyzerajú pekne, veľmi sa mi páči, keď niekoho v boji dorazím predskriptovanou fintou. Ale keď sa zamyslím... boj zblízka je obmedzený na dve tlačidlá : obrana a útok. A pretože najlepšia obrana je útok, tak v praxi používam len jedno tlačidlo (to na útok). Kto si skúsil súbojový systém v Mount & Blade, kde záleží z ktorej strany príde útok a z ktorej obrana, toho klikanie jedného tlačidla rozhodne neuspokojí.

Napriek svojim chybám Skyrim príjemne prekvapil. Skúseeený hráči ocenia, že série od čias Oblivionu urobila po mnohých stránkach slušný krok vpred a vďaka zjednodušovaniu je hra prístupná aj úplným nováčikom. Príbeh, možnosti, veľkosť sveta a atmosféra mrazivého severu sú hlavnou devízou hry, ktorá vyváži nedostatky. Skyrim na Video Games Awards zhrabol najprestížnejšie ocenenie: hra roka. Čo viac potrebujete počuť?

***

The Elder Scrolls V: Skyrim
Platforma: Windows, Xbox 360, PlayStation 3
Žáner: RPG
Multiplayer: nie
Odporúčaný vek: od 15 rokov
Stránky hry:www.elderscrolls.com
Výrobca: Bethesda Softworks
Dátum vydania: 11. November 2011
Hodnotenie: 90%

Ľuboš Bebčák, december 2011

Napísané pre Fandom.sk

Diskusná téma: The Elder Scrolls V: Skyrim

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

Kontakt