Soľn

Oficiálny názov: Slobodné mesto Soľn
Prvá zmienka o osídlení: 300 p. th. l.
Samostatnosť: 938 th.l.
Zriadenie: dvanásťčlenná mestská rada na čele s richtárom
Richtár: Pobieda
Erb: strieborná loď so zlatou plachtou a vlajkou, sýtomodré pozadie, zlatý polmesiac vľavo hore, strieborná hviezda vpravo hore
Vyvážaný tovar: soľ, lode, drevo, súkno, kamenec, 

Významné miesta: Zazirov mostkniežacia mincovňa, pevnosť Zraunir
Významné organizácie: Soľnský kupecký cech, Krug
Významné osoby: Leothed Vojnič, Akil Mapeš
Počet obyvateľov: okolo 7000

 

Z každej strany do tohto búšiaceho srdca kniežatstva prúdi cestami množstvo ľudí a tovaru. Je to zvláštne mesto. Väčšie, hlučnejšie a zároveň plnšie ako iné v Sedmomestí. Obopnuté mohutnými  hradbami, ktoré sú nahusto osádzané vežami. Nespočetné množstvo vysokých domčekov chúliacich sa k sebe, neveľké dvory za domami, preplnené ulice a - ako zlatý kliniec - ohromný Zazirov most klenúci sa ponad dvojicu riek.

Miesto, kde sa Mgla vlieva do Vodymiru, bolo od nepamäti osídlené. Rieky sú tu tak široké, že ich nemožno prebrodiť, iba ak sa cez ne preplaviť (v prípade tuhej zimy prejsť po ľade). Okrem rybolovu a poľnohospádarstva sa obyvatelia v počiatkoch osídlenia venovali aj ťažbe soli. Význam miesta začal vzrastať, keď sa na vyvýšenine nad riekou usídlili arnofirskí trpaslíci. Dávno pred rokom 390 th. tu vybudovali sezónnu obchodnú stanicu, kde zastavovali lode prevážajúce tovar z východu na západ. 

Pod nadvládou Arnofirskej ríše

Rastúci obchod medzi SkazadilskouArnofirskou ríšou prúdil po rieke Vodimyr. Obchod zo sverene položenými mestami po rieke Mgla. Preto sa miesto, kde sa obe rieky zlievajú takmer okamžite stalo významnou obchodnou križovatkou. Z toho dôvodu na vyvýšenine nad riekou v roku  117 th.l. postavili trpaslíci pevnosť Zraunir, ktorá mala chrániť tento strategický bod a záujmy obchodníkov v oblasti.

O tri storočia neskôr sa Zazir I. rozhodol vybudovať na tomto mieste mohutný most. V rokoch 409-428 th.l. tu postavili arnofirský stavitelia Zazirov most (najväčší most vôbec, jeden z divov sveta) a pevnosť Zraunir zväčšili. Nebolo treba vlastniť lode, aby sa prešlo na opačný breh, alebo putovať ďaleko k nejakému brodu. Jeden most spojil tri donedávna izolované kusy zeme. Miesto nebolo už len križovatkou riečneho obchodu, ale aj toho, ktorý putoval po cestách.  Tým sa význam miesta nevídane znásobil a okamžite tu začalo rásť veľké obchodné stredisko.

Ľudia i trpaslíci sa tu usádzali, z mestečka Soľn vzniklo mesto (trpaslíci ho volali Zraunir, ľudia ostali pri mene Soľn). Od otvorenia mosta trvalo len niekoľko generácií, kým sa Soľn stal najväčším mestom v oblasti. A najbohatším. Drvivá väčšina ziskov však putovala do Arnofiru.

Soľn bol po storočia hranicou medzi mocou SkazadiluArnofiru, mnoho krát bol Skazadilom a inými štátmi obliehaný, strely z katapultov poškodili počas bojov aj Zazirov most. V tých rokoch bolo mesto niekoľko krát vyplienené (670 th.l. Vlčanské kniežatstvo, 720 th.l, 724 th.l., 746 th.l., 807 th.l. Rualdská ríša), ale pevnosť a most ostávali v rukách Arnofirských trpaslíkov.

Zmena prišla až s rokom 860 th.l., keď sa za podpory Rualdu vzbúrili ľudia a arnofirské oddiely obľahli v pevnosti, kde ich vyhladovali. Keď sa trpaslíci vzdali, popravili ich. Následnú trestnú výpravu Arnofirskej ríše zažehnali s pomocou armády Rualdskej ríše, ktorá poslala ohrozenému mestu pomoc. Bitka o Soľn trvala niekoľko mesiacov.

Pod nadvládou Rualdskej ríše

Nadvládu trpaslíkov vystriedal Ruald, keď mesto Soľn urobil najjužnejším mestom svojej ríše a ťažil z jeho polohy. Ale táto nadvláda bola postavená na vratkých nohách. V meste často, prepukali nepokoje, ktoré na svoje mocenské účely využívali cudzie mocnosti a Soľn sa tak ocitol v ohnisku politických bojov medzi troma veľkými ríšami: Rualdskou, Skazadiskou Arnofirskou. Vďaka nepokojom (často ozbrojeným) a rôznym nezmyselným clám mesto upadalo. Veľká časť obchodu sa v tom čase preniesla na more, ktoré síce bolo nebezpečné svojou prudkosťou a množstvom pirátov, ale stále výnosnejšie ako cesta cez Soľn. Šlo o obdobie úpadku.

Veľká katastrofa

Mesto sa oslobodilo až v ďalšom storočí. Ohnivá katastrofa z roku 919 th.l. nezasiahla Soľn priamo, ale predsa. Vytvorenie ohromného kráteru zmenilo tvár zeme a rieka Vodimyr vyschla. Zmizla obchodná cesta a miesto nej ostalo len koryto plné bahna, v ktorom sa darilo hmyzu, žabám a diviakom (preto je v znaku Sedmomestia diviačia hlava). Mnohí obchodníci a páni skrachovali, tretina obyvateľov opustila mesto, alebo zahynula. Prepukol hladomor a šírili sa choroby.

Medzitým vzniklo Veľké jazero a okolo roku 923 th.l.  začala korytom opäť prúdiť voda. Málokto vtedy čakal, že jej bude ešte viac a to spôsobilo v meste Soľn opačné problémy – prístavy a mnohé obydlia zmietla voda.

V meste sa niekoľko snaživých mužov spojilo a založilo mestskú radu, ktorá sa chytila kormidla a začala dávať veci do poriadku. Vybudovali sa nové riečne prístavy, vyregulovali sa brehy, začali sa zavádzať nové poriadky. Mestská rada, zložená predovšetkým z kupcov, vedela využiť polohu mesta a zamerala ho na obchod. Obchodníci a remeselníci, ktorý sa zaviazali mestu, dostávali opustené domy, aby sa v meste usadili.

Vznik mestskej rady a trojročná vojna

V roku 927 thl. boli založené mestské lodiarne, kde sa budovali obchodné kogy vhodné pre plavbu po rieke a Veľkom jazere. Koga sa pre povodie rieky stala tak typickou, že sa dostala aj do znaku mesta a neskôr do znaku Sedmomestia.

Lenže bohatstvo mesta a jeho slabá obrana bola priveľkým lákadlom pre  Skazadilskú ríšu, ktorá na jar v roku 935 th.l. vytiahla proti mestu. Mestská rada na obranu najala žoldnierske bandy, ktoré obsadili ako hradby, tak aj mnohé lode. Trpaslíci skúsili napadnúť mesto po rieke, ale boli zahnaný. Následne napadli mesto po súši z východu, ale len po rieku Mgla. Zazirov most a samotnú rieku obyvatelia mesta ubránili. Hovorí sa, že každý občan mesta aj samotní radný páni bránili mesto s cepmi v rukách a to bola tá rozhodujúca sila, ktorá mesto ubránila.

Trpaslíci držali časť mesta po tri roky, kým ich žoldnieri a soľnčania neodrezali od zásobovania. Aj keď trpaslíkov vyzývali aby sa v bezvýchodiskovej situácii vzdali, trpasličia tvrdohlavosť bola silnejšia. Museli tak celú časť mesta vyčistiť a do Skazadilaskej ríše sa z obkľúčených vojakov nevrátil ani jeden.

Slobodné mesto Soľn

Trojročná vojna skončila na jar v roku 938 th.l. a deň, keď porazili poslednú skupinu trpaslíkov, sa pokladá za oficiálny deň vzniku Slobodného mesta Soľn. Mešťania si do znaku dali striebornú hviezdu na znak arnofirskej okupácie a zlatý mesiac ako pripomienku na Trojročnú vojnu.

Napriek tomu, že sa mesto ubránilo, nebolo schopné postaviť armádu dosť veľkú na to, aby bolo v bezpečí pred všetkými možnými hrozbami. Kmeňový vládcova podnikali výpravy z úpätí Besných hôr na obchodné cesty. Množstvo veľmožov začalo lúpiť obchodné karavany, lode plaviace sa po riekach, alebo plieniť sídla patriace pod mesto. Občas ich podporovali aj iné mestá, ako Sverg, alebo Okoly.

Trojspolok

Preto sa mestská rada dala do rokovania s mestom Zaeskar Rúmca. Tieto tri mestá vytvorili v roku 968 th.l. Trojspolok, organizáciu, ktorá sa dokázala lepšie brániť.

Takmer vzápätí (rok 970 th.l) bolo územie mesta Rúmca napadnuté Svaradským kniežatstvom. Vojna nebola zvládnutá dobre, veľká časť severných území bola postúpená Svaradskému kniežactvu, samotné mesto bolo vyplienené. Z tejto porážky sa už nikdy celkom nespamätalo, preto s ostatnými územiami bolo pripojené k mestu Soľn. Napriek tomu, že aliancia po tejto prehre združovala len dve mestá, slávne pomenovanie Trojspolok sa používať neprestalo.

V roku 976 th.l. sa k Trojspolku pridalo silné mesto Žatec, ktoré donedávna zachovávalo spojenectvo s jazernými mestami. Bol to zlomový okamžik v dejinách Trojspolku, pretože týmto krokom ohromne posilnil.

Vplyvné mesto Sverg sa nehodlalo pripojiť k Trojspolku. Armáda mesto obľahla v roku 984 th.l., vyvrátila ho a za trest zničila. Obyvatelia mesta boli po dobytí vyhnaný pod trestom smrti, na ruinách mesta je dodnes zakázané stavať.

Na druhej strane rieky Mgla vzniklo hradisko Nový Sverg, z ktorého je dobre vidieť na ruiny pôvodného mesta. Počas týchto bojov sa po prvý raz zaskvel vodca vojska Korion Krok a získal svoju prezývku : Odvážny.

Po porážke mesta Sverg sa k spolku pridalo aj slobodné mesto Pjoln. Územie ovládané Svergom bolo rozdelené medzi Soľn, Pjoln a Zaeskar. V roku 988 th.l. Korion Odvážny vyhnal za pomoci Rudvarskej armády z mesta Okoly skazadilčanov, pre ktorých bolo územie mesta najvýchodnejšou kolóniou a bránou k východným obchodným cestám. Všetky významné sídla sa časom pripojili k Trojspolku, alebo boli zničené.

So vznikom Sedmomestského kniežatstva zaniklo Slobodné mesto Soľn. mesto, ako najväčšie, najvýznamnejšie položené a v srdci kniežatstva, sa stalo hlavným mestom.

 

 

Kontakt