Žatec

Oficiálny názov: Slobodné mesto Žatec
Prvá zmienka o osídlení: 760 th. l.
Samostatnosť: 909 th.l.
Zriadenie: dvanásť členná mestská rada s pánom mesta na čele
Pán mesta: Vjeneslav Rys
Erb: ryšavý rys ostrovid s čiernymi škkvrnami na bielom pozadí, dva žlté obilné snopy v horných rohoch
Vyvážaný tovar: 
Významné miesta: Rysovská pevnosť, Mošine polia
Významné organizácie: cech lodiarov, cech jazerného obchodného spolku 
Významné osoby: 
Počet obyvateľov: okolo 6000
 
V blízkosti riedky Vodymir bola vybudovaná okolo roku 760 thl. strážna tvrdza, nad dedinkou Žatec. Okolo roku 890 th. bola tvrdza zväčšená na pevnosť, ktorá bola veľkniežaťom rualdským pridelená veľmožom z rodu Rysovcov. Rod bol nevýznamným v rámci Rualdskej ríše, podobne aj ich sídlo a pár dedíny ktoré im patrili.
Rualdská katastrofa

Tak to bolo až do pádu draka (Rualdská katastrofa – rok 909 th.l.) a po vznik Turpitského jazera. Tým sa rozpadla ríša pod ktorú toto miesto patrilo. Rysovci začali vládnuť okoliu ako zvrchovaní páni. Pád draka zmenil tvár matičky Zeme. V srdci Rualdskej ríše vznikla veľká priehlbina a niekoľké kopce. Následkom toho rieky zmenili svoje toky. Pre Žatec to bola pohroma, pretože rieka Vodymir na tri roky vyschla. 

Lenže vzápätí hrozila skaza, pretože v jazere sa hromadila voda a hrozilo, že stúpajúca voda zaplaví aj Žatec.

Našťastie mocné útvary v okolí, pozostatky Rualdskej ríše sa spojili, aby vytvorili kanál pre vodu a zabránili záplave. Podľa tvaru zeme bolo určené práve okolie mesta Žatec a projekt, podľa ktorého by mohli prekopať kanál a odviesť vody z rýchlo sa plniaceho jazera do starého koryta rieky Vodymir. O tomto kopaní mohutného kanála sa hovorí, že to je posledný čin Rualdskej ríše, pretože aj keď už bola v troskách, jej štruktúry, technika a pocit spolupatričnosti boli základom pre celý počin. Keď voda z plniaceho sa jazera dosiahla kanál, vliala sa späť do koryta starej rieky Vodymir.

Silnejúce mesto

Rysovci si uvedomili potenciál miesta. Nie len že okolo prúdil riečny obchod, ale aj ich mesto odrazu stálo na brehu Veľkého jazera, tzv. vnútorného mora. Všemožnými spôsobmi podporovali rozvoj mesta, pozývali doňho remeselníkov, zasadili sa o stavbu prístavu a svätýň, takže Žatec sa veľmi rýchlo stal dôležitým mestom. Pre dopyt po pracovnej sile sa do mesta sťahovali ľudia z okolia. Rod Rysovcov vyhlásil v roku 937 th.l. oficiálne vznik Slobodného mesta Žatec. Mestský znak obsahuje ako rysa ostrovida, tak aj dva snopy obilia.

Žatec sa stal jedným z miest, ktoré vyrástlo na brehu vnútorného mora. Prvé roky boli nepriaznivé pre veľké požiare a následné hladomory, ale ako začínali mestá na brehu jazera prosperovať, prosperoval s nimi aj Žatec. Jeho patrónkou sa stala Mokoš, pretože pôda v okolí je (a vždy bola) značne úrodná. V okolí mesta má Mokoš množstvo svätýň.
Istú dobu sa prejednávalo pripojenie mesta ku Svaradskému kniežatstvu, ale rod Rysovcov napokon túto možnosť odmietol.
 
 
    Vojna s mestom Bukovar 
    V rokoch 969 – 971 th.l. sa mesto dostalo do vojnového konfliktu s ďalším jazerným mestom, Bukovar, ktorý sa odohrával predovšetkým na mori. Mesto Žatec získalo nejaké územia, ale stratilo množstvo lodí a vojna spojená s korzárstvom zapríčinila odliv obchodu, takže obe mestá uzavreli ostražitý mier, pretože dlhotrvajúca vojna im viac škodila. 
    Lenže mesto Bukovar zhromažďoval silu na odvetný úder, čoho si boli Rysovci dobre vedomí, preto Vjeneslav Rys s mestom Soľn a Zaeskar zjednal vstup mesta Žatec do ich Trojspolku. To sa stalo v roku 976 th.l. 
Žatec
    Po vojne proti mestu Sverg sa naštartoval proces, ktorý zavŕšil vznik Sedmomestia. Žatec sa stalo jedným zo siedmych miest tvoriacich Sedmomestské kniežatstvo.
    Mesto hralo významnú úlohu v povstaní velmožov, po ktorej bol okresaný vplyv rodu Rysovcov. Avšak hlavou mesta ostal pán Vjeneslav Rys.

 

Kontakt