Pjoln

Oficiálny názov: Slobodné mesto Pjoln
Prvá zmienka o osídlení: 377 th. l.
Samostatnosť: 377 th.l.
Zriadenie: štvorčlenná rodová rada na čele s vladykom
Richtár: Zubrivoj Kopecký
Erb: čierny kanecna zadných s dvojicou červených šípov v slabinách, červená vlna, dva červené meče po stranách, oranžové pozadie
Vyvážaný tovar: železné nástroje, zvieracie kože, zbrane, sklárske výrobky, ryby
Významné miesta: Chrsov ostrov
Významné organizácie: cech mečiarov, cech zbrojárov,  
Významné osoby: 
Počet obyvateľov: okolo 2000
 
 
Podľa legendy založil pravnuk obra Svätohora, Burislav Goran, ktorý tu prišiel s veľkou skupinou horyničov severu. Hľadali miesto, kde by sa usadili. Burislavovej žene sa prisnilo, že k nej prehovoril nejaký div, aby sa usadili tam, kde  ulovia najäčie zviera. Pri poľovačke Burislav zasiahol dvoma šípmi obrovského kanca, ale ten ušiel. Stopovali zranené zviera mnoho míľ, kým ho našli na brehu jazera Šírava. Rozhodli sa, že sa usadia na mieste, kde zviera skonalo. Sídlo nazval po svojej manželke (Pjolna) Pjoln
 
 
Počiatky osídlenia
Od počiatku boli Pjolnčania ohrozovaní kmeňmi stórov, alebo savónov, ale horyniči sa nedali pokoriť. Pomohlo im aj neďaleké nálezisko železa v Podličškých kopcoch, ktoré im zaistilo dostatok kovu na výrobu kvalitných zbraní.  Pred útokmi z pevniny boli chránený močiarom a malou kolovou hradbou.
Pjolnčania sa začali venovať stavbe lodí a obchodu po rieke viac ako boju. 
 
V znamení Chorsa
Avšak za kniežaťa Vlčana (407 th.l.) bol hlavný div Dažbog nahradený Chorsom, divom hrdinského boja, sily a vojny. Jeho svätyňa je na Chorsovom ostrove na jazere. V tej dobe Pjoln pravdepodobne zaviedol svoj jedinečný spoločenský systém.

Všetci obyvatelia Pjolnu sa volali Pjolňania, ale plnoprávnymi občanmi boli len „slobodní“, pôvodom horyniči. Každý slobodný muž mal právo hlasovať v rade, hlavnou podmienkou bolo vlastniť diel pôdy dosť veľký, aby výnosmi z neho mohol financovať vlastnú zbroj a jednu hostinu za pol roka. Potom už len stačilo úspešne dokončiť vojenský výcvik a dosiahnuť tridsať rokov.

Druhou skupinou boli „voľný“ pôvodom svaradčania, ktorý k jazeru prišli neskôr. Mohli vlastniť pôdu len mimo mesta Pjoln. Nebolo im dovolené zúčastňovať sa vo vojne priamo, ale len ako námorníci, liečitelia, kuchári, opravári a podobne.  Miesto toho platili počas vojny vojenskú daň a keďže sa venovali prevažne splavovaniu riek, museli v čase vojny požičiavať svoje lode (za poplatok).
Treťou skupinou boli „neslobodný“, čiže otroci, ako ich poznáme od všetkých savónskych národov. Tí boli často zajatcami z vojny bez práva vlastniť majetok, alebo nosiť zbraň. Takéto otroctvo trvalo zväčša dvadsať rokov (jednu generáciu). Mohli zakladať rodiny a deti, ktoré sa im narodili, už neboli otrokmi.
 
    Boj v hlavnej úlohe
Pjolnské kniežatstvo za Dražka (466 th.l.) nastúpilo na dráhu jedinečného militaristického útvaru. Výchova vojakov začínala už v útlom detstve. Bola tvrdá a veľa mladíkov ju neprežilo. Mladí vojaci boli napríklad každoročne posielaný na sever, do zemí lesných kmeňov, ozbrojení len nožom, kde sa o samote mali uživiť časť leta lovom zveri a prepadávaním tamojších obyvateľov. Výchova trvala až do tridsiatich rokov.

Pjoln za vojen s migrujúcimi lesnými kmeňmi (450 – 600 thl.l) získal prezývku „železná ríša“, pretože dokázal trvalo ubrániť svoje územie, aj keď stále šlo o malé mesto. Pôsobil ako štít pred dobyvateľským snažením prírodných kmeňov, čo mu vynieslo veľkú slávu. Pjolnskí bojovníci získali prezývku „železná armáda“.

Železná armáda odrazila aj veľký útok Skazadilu (506 th.l.) v bitke pri hradisku Hlog. Po tom fiasku sa trpaslíci zamerali inam a  proti Pjolnu už nepodnikli žiadne agresívne útoky.

Pjoln od dôb Dražka nikdy nemal hradby, pretože skôr ako jednoliate mesto bol Pjoln niekoľkými veľkými osadami roztrúsenými po brehu Šíravy, často na koloch zabitých do bahna. Ale účinnou hradbou proti nepriateľovi boli horyniči.

    Pjolnská btka
Len raz v dejinách ríše cudzia armáda vstúpila na územie Pjolnu. Bolo to v roku 633 th.l., keď Rualdská armáda porazila Pjolnčanov v bitke pri Husom brode a vstúpila do opusteného mesta. V noci, keď nepriatelia hodovali a tešili sa zo svojho víťazstva sa Pjolnčania obkľúčili mesto a zlikvidovali predsunuté hliadky. Pod vedením kniežaťa Slavomíra nad ránom na nepripravenú armádu zaútočili. Keď sa im podarilo vyvolať zmätok a zabiť knieža Preslava I., časť Rualdskej armády sa dal na útek. Zvyšok Pjolnčania v boji porazili. Tej bitke sa hovorí Pjolnská bitka. Následne armády mesta Pjoln zatlačili Rualdskú armádu, ktorá sa stiahla až na pevnosti na sever od Besných hôr. Zaeskar sa dohodou pripojil k Pjolnskému kniežatstvu a v roku 634 th.l. vzniklo Pjolnsko-Lesovské kniežatstvo.
 
Pjolnsko-Lesovské kniežatstvo
Počas  Pjolnsko-Lesovského kniežatstva zaznamenala ťažba železa značný nárast. Uhlie z Lesova prúdilo do mesta, kde živilo hutnícke a kováčske ohne. Remeselné výrobky zo železa (nože, sekery, hroty šípov, kopije, kľúče, rôzne kovania, kosáky, kresadlá atď.) začali byť žiadané v širokom okolí. Železná hrivna sa ako platidlo značne rozšírilo až za hranice Rualdskej ríše. Bolo to veľmi priaznivé obdobie.
Pjolnsko-Lesovská vojna
V roku 797 thl. sa rozhorela tzv. Pjolnsko-Lesovská vojna, keď zo severu pritiahol veľknieža Forold II. Železná ruka.  Bez väčších problémov obľahol mesto Zaeskar, ktoré sa po vyjednávaní vzdalo výmenou za niektoré obchodné záruky. Ďalej sa však armáda nedokázala dostať, pretože Pjolnský ťažkoodenci všetky pokusy o preniknutie na ich územie odrazili. Vojna skončila v roku 800 th.l., keď Rualdská ríša uznala Pjolnskú hranicu podľa hraníc rieky Mgla
Ruald opevnil sídlo Sverg (na sútoku riek Mgla a Snehovka), z ktorého viedol dobývanie smerom na juh.
 
Desaťročia pokoja a úpadok
Pjolnské kniežatstvo  od vtedy bojovalo len s neposlušnými vladykmi (Brečovo povstanie v roku 829 th.l. a Kračúnovská vzbura v zime 842 th.l.), alebo s kmeňmi stórov, s ktorými sa často dostávala do konfliktu o územie.
 
Istá kríza nastala v roku 931 th.l., keď vypukla vojna medzi Goranom a Boleslavom, bratancom zo starobylého rodu. Vojna trvala až do roku 942 th.l., keď Boleslav zahynul na červenú zimnicu. Po smrti svojho súpera sa stal kniežaťom Goran, ktorý viedol ríšu železnou rukou až do vstupu do Sedmomestského kniežatstva.
 
Mesto Pjoln však mierne upadlo, pretože následky vojny a červená zimnica znížila populáciu a tým aj výrobnú, kúpnu a vojenskú silu mesta takmer na polovicu. Goran zmenil starý zákon, pretože skutočných horyničov, ktorý by mohli brániť kniežatstvo, bolo primálo. 
 
 Veľmoži, spravujúci svoje územia mohli vytvárať družiny a boli povinný ich na príkaz kniežaťa poskytnúť na obranu zeme. Tieto družiny mali rôzne zloženie, dokonca v nich slúžili aj trpaslíci.

 

Kontakt