Hražma

Oficiálny názov: Hražma
Prvá zmienka o osídlení: 402 th. l.
Samostatnosť: 902 th.l.
Zriadenie: sedemnásťčlenná mestská rada na čele s voleným veľmožom
Richtár: Chrvat goran
Erb: biely kozorožec na čiernom pozadí s modrými rohami a kopytami
Vyvážaný tovar: obilniny, múka, olovo, striebro, železné náradie

Významné miesta: 
Významné organizácie: 
Významné osoby: 
Počet obyvateľov: okolo 5000

 

Korene Hražmy vedú hlboko do minulosti. Je pravdepodobné, že prvé osídlenie vzniklo na vyvýšenine nad vodným tokom rieky Vešecná, pretože má výbornú strategickú polohu. Prvá písomná zmienka o Hražme je až z roku 402 th.l. a už vtedy je spomínané ako mesto. V zmienke sa píše, že mu vládne rod Hrozenov. Tento rod bol už vtedy vo vojne s rodom Vlčanov (z ich sídla Vlčany, v súčasnosti jedno z hradísk). Problém tkvel v tom, že rod Vlčanov sa živil krádežami dobytka a rabovaním dedín. V povodí rieky Vešecná, kde žilo mnoho rozličných kmeňov, boli takéto pomery ale v tom čase bežné.

V roku 481 th.l. v Hražme popravili vodcu odbojných Vlčanov. Neskôr Vlčanci, ako akt pomsty, dva krát mesto vyplienili. Ako reakciu na nepokojné časy Smirt Hrozen vybudoval okolo roku 450 th.l. na pahorku dobre opevnené sídlo s vysokými drevenými palisádami, násypmi a vodnou priekopou. Zefektívnil taktiež systém obrany, ktorý mal zabrániť, aby bola Hražma ešte niekedy vyplienená. V tom čase bol ten kraj plný dedín, ktorým vládli výbojný náčelníci.

 

Rarogovský kmeňový zväz

Preto rod Hrozenov postupne sformoval Rarogovský kmeňový zväz (okolo roku 472 th.l) medzi niekoľkými kmeňmi, ktorý mal svoje volené knieža. Šlo o kmene Savónov, horských Čadragov (tu patril aj rod Vlčanov) a Doubelov. Prvým oficiálnym kniežaťom bol Borivoj Hrozen, ktorý bol ale v roku 477 th.l. zavraždený aj so širokou rodinou. Tak v podstate vymrel rod Hrozenov. Tento čin mal na svedomí ich dávny nepriateľ: rod Vlčanov. Druhým kniežaťom sa stal Stojhnev z Vlčian (vládol v rokoch 477 - 484 th.l.) a sídelným mestom kniežaťa boli Vlčany.

Ale už jeho nasledovník, synovec Vartislav, preniesol v roku 490 th.l. sídelné mesto späť do Hražmy, ktorá bola v tom čase na hospodárskom vzostupe.

Okolo roku 560 th.l. sa v blízkych horách našli ložiská striebra a olova, takže kmeňový zväz a s ním aj mesto Hražma, sa začali rýchlo rozvíjať. Rozprúdil sa obchod s Rualdskou ríšou aj s Arnofirom. V sídle Zluč, ktoré bolo súčasťou zväzku, sa vo väčšej miere začalo ťažiť železo, z ktorého sa v meste hražma vyrábali nástroje a zbrane. Tieto výrobky síce nedosahovali kvalitu trpasličích, alebo rualdských, ale boli v oblasti veľmi populárne. Niekoľkí kováči z Arnofiru pomohli posunúť znalosti spracovania kovov na vyššiu úroveň. Tieto zbrane v podstate vyzbojili celý zväz.

Krátka Rualdská nadvláda

Samostatnosť Rarogovského kmeňového zväzu skončila v roku 598 th.l., keď na ich územie vpadla dobre organizovaná Rualdská armáda a po troch veľkých bitkách zlomila moc zväzu. Hražma bola obsadená Rualdskou ríšou, ktorá dokázala územie dobyť, ale nedokázala ho udržať. Už v roku 601 th.l. sa vratká vláda Rualdskej ríše zrútila, keď vojenských správcov vyhnali povstalci.

 

Vuk z Hažmy a Vlčanské kniežatstvo

Povstanie viedol Vuk z Hražmy, potomok Vlčanov, ktorý o sebe tvrdil, že je potomkom diva Chorsa. Bol to lovec, ale aj duchovný muž. Mesto dobyl počas noci, keď so svojou malou družinou v tichosti zdolal hradbu a otvorili brány početnej armáde. Nikdy sa celkom nevyjasnilo, ako sa mu to podarilo, pretože mesto strážila tisícka ozbrojencov a brány, veže a hradby boli obsadené posilnenými hliadkami.

Každopádne, Vuk nechal postaviť v meste Chorsovu svätyňu a ustanovil ho za hlavného diva mesta. V prvých rokoch vládol ako knieža obnoveného zväzu, ale postupom času dal štátnemu útvaru meno Vlčanské kniežatstvo a formu blízku súčasným kniežatstvám. Od roku 608 th.l. je vo všetkých listinách a písomných zmienkach používané už len pomenovanie kniežatstvo.

Vuk si uvedomoval, že o územie, v ktorom vládne, majú záujem mnohé sily. Potreboval početnú a dobre cvičenú armádu, no na jej financovanie potreboval značné finančné zdroje. Tie začal zadovažovať výpadmi (ako bolo v jeho rode bežné).

Z rodov, ktoré kedysi viedli kmene, sa rozhodol urobiť akúsi vyššiu vrstvu – veľmožov – po vzore Rualdskej ríše. Dovolil im prepadať kupecké karavany, aj okolité  celky podľa vlastnej vôle pod podmienkou, že budú odvádzať tretinu koristi a v prípade potreby, poskytnú určený počet ozbrojených jazdcov a pešiakov.

 

Žatnikova vojna

Taká potreba skutočne nastala v roku 618 th.l.. Rualdská ríša poslala najskôr veľvyslanca, ktorý požadoval, aby Vuk uznal formálne vládu veľkniežaťa Pravena II., čo Vuk odmietol.

Nasledujúci rok, v roku 619 th.l., Rualdská armáda vpadla do kniežatstva a začal konflikt, ktorý sa neskôr nazval Žatniková vojna podľa mesiaca žatnik, v ktorom prebehla. Kniežatstvo bolo oproti Rualdskej ríši riedko obývané a aby sa armáda ubránila, bola rozdelená na tri časti. Praven II viedol časť na Hražmu, jeho syn Boromir viedol časť vojska útočiaceho na juh, na Vlčany a generál Kreš na bohaté banské doly, kde boli mestá ŽlučOstredok.

Mapa Sedmomestia - Hražma, Nordel, Soľn

Boromir dobyl Vlčany, Krešovi sa podarilo vyrabovať veľké územie, aj keď ZlučOstredok, na vysokých skalách, sa mu nepodarilo dobyť bez obliehacích zbraní. Pravenom vedená časť armády obľahla Hražmu. Sedem dní sa Rualdskí muži pokúšali dobyť mesto, zakaždým boli odrazený. Po siedmych dňoch Praven odtiahol. Jednak utrpel pri pokusoch dobyť hradisko priamym útokom straty, ale aj jeho muži mali problém v lesnatej riedko obývanej krajine zohnať dostatok jedla pre vojsko, kým obrancovia boli pripravený na dlhé obliehanie.

Veľknieža Praven odtiahol a nastali dva roky prímeria, počas ktorého prepuklo len niekoľko šarvátok.

Letná vojna

Avšak už v roku 622 th.l. vyslal Praven II. lepšie pripravenú armádu pod vedením generála Kreša, ktorá mala postupne obsadzovať dôležité sídla a budovať infraštruktúru. Krešov postup bol úspešný, pretože postupne dobyl niekoľko dôležitých sídel a nezadržateľne sa blížil k Hražme, aj keď Vuk výpadmi narušoval jeho snaženie.

Pri opevnenom meste Ostredok, keď ho rualdská armáda obľahla,  Vuk z Hažmy Kreša prekvapil nočným útokom, počas ktorého zničil väčšinu katapultov a rýchlo ustúpil. Nepriateľ Ostredok dobyl, ale omnoho neskôr. Vojna sa takto tiahla až kým sa Rualdská ríša nedostala do vojny s lesnými kmeňmi (vojna o Nebur). Až vtedy sa Praven II. zmieril s tým, že doly v okolí Hražmy nebude ovládať a vyjednal s Vukom mier medzi Rualdskou ríšouVlčanským kniežatstvom.

 

Samovlad

V roku 663 th.l. Vuk zahynul. Pretože nemal potomkov, jeho následníkom sa stal jeho blízky priateľ a miestodržiteľ Samovlad, ktorý viedol niekoľko vojen so susedným Vešecným kniežatstvom. Trúfol si útočiť aj na územie ovládané Arnofirskou ríšou a v roku 670 thl. dobyl a vyplienil mesto Soľn. To naznačuje, že šlo o veľmi schopného veliteľa. V roku 671 thl.l uzavrel s Arnofirskou ríšou výhodnú dohodu, podľa ktorej trpaslíci mali práva dolovať vo vybraných doloch, kde sa tamojším kopáčom už dolovať nedarilo (trpaslíci sú zručnejší a technicky zdatnejší v banníctve) za paušálny ročný poplatok.

Vratislav a Arnofirsko-Vlčanská vojna

V roku 675 th.l. Samovlada zavraždil vlastný syn Vratislav, ktorý následne uchopil moc. Jeden z dôvodov vraždy bol ten, že mnohí poprední veľmoži chceli ďalšie dobyvačné vojny s Arnofirom a neboli spokojný s tým, ako trpaslíci získavajú v ich oblasti vplyv.

Vratislav krátko po prevzatí moci vypovedal zmluvy s Arnofirom a podnikol nájazd na ich pevnosti v horách, ktorý bol vďaka momentu prekvapenia úspešný. Následkom bola štrnásťročná Arnofirsko-Vlčanská vojna (678 – 692 th.l.), v ktorej Vlčanské kniežatstvo stratilo severné územia. Vojna s prisilným súperom kniežatstvo do značnej miery vyčerpala. Napriek tomu je prekvapujúce, ako dobre sa Vlčanské vojsko pod vedením Vratislava držalo. Veľkú úlohu vo veci zohrala členitá lesnatá krajina a zlé cesty, ktoré trpaslíkov s ich ťažkou zbrojou obmedzovali.

Koniec Vlčanského kniežatstva a úpadok mesta Hražma

V roku 699 th.l. sa vzbúril kmeň pod vedením Vjeneslava Krutého a odtrhol sa od kniežatstva. Vratislav sa pokúsil útokom vzburu potlačiť, ale keď sa jeho armáda stretla v bitke na Žitnom poli s armádou Boroditov, ktorá k sebe pripojila ešte skupinu žoldnierov s povesťou najhorších hrdlorezov, Vratislavo vojsko bolo porazené a jeho nízka popularita klesla ešte viac. Knieža ušiel, no bol o niekoľko dní zabitý vlastnými stúpencami.

Nasledovne sa v búrlivej dobe, keď sa bojovalo o vládu v kniežatstve, vystriedalo šesť kniežat. Všetkých šesť bolo zabitých násilnou smrťou – v boji, alebo vraždou. V roku 720 th.l. bolo mesto vypálené do tla a to bol definitívny koniec Vlčanského kniežatstva.

Populácia Hražmy klesla, mesto sa stalo nevýznamným sídlom. Vladykovia mesta sa živili koristnícky, výpadmi do okolia a zvádzali početné bitky, v ktorých však bojovalo zriedka kedy viac ako sto mužov. Od roku 756 thl.l mesto opäť oficiálne patrilo pod Arnofirskú ríšu, ktorá zabrala oblasť a obnovila ťažbu olova a striebra.

Význam sídla znovu vzrástol až okolo roku 880 th.l., keď mesto zažilo desaťročia pokoja a opäť sa začalo rozrastať. S koncom Arnofirskej ríše sa mesto osamostatnilo a opäť mu vládol miestny vladyka.

 

Nový rozkvet

Po skaze Rualdskej ríše sa veľmož Krešimír Goran s malou družinou a rodinou, prisťahoval a usídlil sa neďaleko Hražmy. V roku 924 th.l. ho obyvateľstvo mesta Hražma zvolilo za svojho vladyku, pretože Krešimír  mal talent urovnávať spory a dokázal vládnuť mestu bez rozbrojov.

Za jeho vlády bolo vybudované mohutné opevnenie. Rozprúdil sa aj riečny obchod s usadlosťami po prúde rieky až do mora a miest ako Nordel a do Skazadilskej ríše. Ťažba železa poklesla, ale stúpla produkcia múky a iných potravín, ktoré prúdia predovšetkým k trpaslíkom.

Rod Goranov vládol mestu až do vzniku Sedmomestia a vládne mu aj teraz, z titulu volených vladykov. Súčasným vladykom je Chrvat Goran a rod Goranov má v mestskej rade väčšinu.

 

 

Kontakt