Služebník temného boha

Ak vám meno John Brown nič nehovorí, nie je to tým, že by ste stratili prehľad vo svete fantastiky. Tiež som knihu kupoval skok do niečoho nového, v podstate len na základe obálky. Brown je nováčik na poli fantastiky, vlastne v literatúre ako takej. Služebník temného boha je  jeho debut, ktorý v roku 2009 rozvíril fantastické vody v zámorí. To je dôvod, pre ktorý sa román dočkal prekladov a vyšiel vo vydavateľstve Laser-books, ako deviata kniha z rady Moderní díla fantasy.

Prvá časť plánovanej trilógie čitateľov vezme do „Nového sveta“, ktorý pred niekoľkými generáciami osídlili Mokadijci a rasovo diskriminovaný Koramiti. Ich vzájomné konflikty nie sú v novom svete problémom číslo jeden, pretože každoročne trpia nájazdmi „Kostených tvárí“, rase ešte cudzejšej a agresívnejšej, ktorá stále ostáva zahalená rúškom tajomstva. Situácia je vážna, pretože posledný nájazd odrazili bez pomoci svojho „Obdareného“, ktorý má byť ich hlavnou obranou proti mágom Kostených tvárí. Lenže to nestačí a Brown pridáva obyvateľom Nového sveta ďalší problém, pretože sa medzi nimi objavili požierači duší, ktorí dokážu naozaj ohavné veci. Ale ani požierači netušili, akú lavínu udalostí spustili...

Toľko stručné načrtnutie zápletky, v ktorom ste si mohli všimnúť mnoho nových termínov. To je jeden z prvých problémov románu. Kým sa čitateľ začne orientovať v novom svete, nejaký čas to trvá. Nešťastné je predovšetkým autorovo riešenie nepárať sa s tým a zasypať nováčika všetkými termínmi hneď v úvode príbehu. Začiatok je preto náročnejší na sústredenie a mnohých menej trpezlivých odradí skôr než preniknú do deja.

Na druhú stranu úplne nový svet je silnou devízou. Brown nevsadil na recyklovanie elfov a orkov, namiesto toho vytvoril úplne nové reálie, systém mágie či politické pomery. Iste, čitateľovi trvá kým do nich prenikne, ale stojí to za to. Taký rasizmus nie je vo fantastike bežnou témou. Napriek technickým skokom našej civilizácie stále ostáva problémom (na Slovensku tradične zametaným pod koberec), tu sa naň pozrieme z úplne inej perspektívy. Krásne opísaná je aj sila propagandy a časom zistíme, ako dovoľuje mocným ovládať masy inak normálnych ľudí. Témou aj reáliami je Brownova prvá časť trilógie na pomery fantastiky vskutku originálna a temná.

Žiaľ nie všetko je dokonalé a spracovanie pokrivkáva. Čitateľ si hneď všimne, že akčné scény idú autorovi lepšie ako opisovanie emócií. Rozprávanie príbehu nie je celkom chronologické (a občas to silne ruší), niektoré informácie sú  servírované príliš skoro, iné dosť neskoro. Postavám v istých chvíľach chýba logika, alebo jasná motivácia prečo konajú tak ako konajú. Celkovo je próza trocha suchá: niekedy akoby postavy prešľapovali na mieste (napríklad nekonečná Talenova cesta z mesta) len preto, aby vzápätí jediná udalosť (únos z väzenia) zamiešala všetky karty všetkým hrdinom a dej sa začal uberať nepredvídateľným smerom. Ako na horskej dráhe.

Dej čitateľom sprostredkúvajú štyri postavy, mojou najobľúbenejšou sa stal Hlad. Je to trávou porastené monštrum, ktoré požiera duše a napriek prvotným nesympatiám si ma postupne získalo. Na druhú stranu najhoršou postavou je tá, ktorá dostala najviac miesta – Talen. Je to fagan, ktorý si myslí, že všetko vie najlepšie. Polovicu knihy uvažuje zradiť svoju rodinu vyšším orgánom, aj keď vie, že ako príslušníkom diskriminovanej menšiny by sa im spravodlivého zaobchádzania nedostalo. Našťastie sa včas spamätá a rodina napriek vnútornému napätiu ostáva v najhorších chvíľach pohromade.

Treťou hrdinkou je Meduňka, Talenova rovesníčka (snáď aj budúca žena), ktorá nedostane príliš veľa priestoru. Po väčšinu príbehu sa ukrýva, aj pár krát keď zohrá dôležitú úlohu. Poslednou postavou je Argos, hlavný kapitán kolónií s temnou minulosťou a vlastným názorom na svet, ktorý žiaľ musí ukrývať aj pred vlastnou rodinou. Je to vojnový veterán, bez ktorého by už minulú sezónu Kostené tváre zotročili celú kolóniu. Spočiatku sa pokladá za najväčšiu nádej proti novým hrozbám, ale sám opakovane zisťuje, že na sily, ktoré sú vo veci, je prikrátky.  

Príbeh by som v skratke opísal ako tradičnú epickú fantasy s mladými hrdinami, ktorí len postupne odkrývajú svoje schopnosti a tajomstvá okolitého sveta. Vo všeobecnosti je prvá časť knihy tajomnejšia, čitateľ nemá šancu predvídať čo sa v nasledujúcej kapitole stane, kto komu slúži a kam to všetko smeruje. Druhá časť je už tradičné dobrodružstvo, v ktorom všetko smeruje k finálnemu rozuzleniu.

Bál som sa, že Služebník temného boha bude krvák, ale nebol. Kto sa nedokáže preniesť ponad remeselné chyby bude frflať, kto ich dokáže príliš nevnímať bude odmenený. Napriek začiatočníckym chybám je to rozhodne zaujímavý začiatok trilógie s prekvapivým dejom, originálnymi reáliami a niekoľkými príjemnými postavami. Myslím, že hlavnou devízou príbehu sú prekvapenia. A trávové monštrum.

Hodnotenie: 80 %

Ľuboš Bebčák, 11. januára 2013, napísané pre Fandom.sk

Diskusná téma: Služebník temného boha

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

Kontakt