Platidlá v Sedmomestskom kniežatstve

 
V roku 993 th.l. boli Dubotašským výnosom v kniežatstve zavedené tri nasledujúce oficiálne platidlá:

štvrtník – medená Sedmomestská minca. Každé mesto v Sedmomestí má právo raziť svoj štvrtník, ktorý ale má nariadenú veľkosť, váhu a obsah. Existuje šesť rôznych druhov tejto mince (mesto Okoly vlastné mince nerazí). V hovorovej reči sa minca nazýva aj medený, medenáč, alebo zorin.

sol – bronzovo/strieborná minca razená Soľnskou mincovňou. Minca nie je kruhová, má tvar šesťuholníka. Na líci je vyobrazený slnečný kotúč so šiestimi lúčmi, na rube je loď zo znaku Sedmomestského kniežatstva.

chrsnik – cínovo-strieborná minca razená Soľnskou mincovňou. Minca je kruhová,  asi o pätinu väčšia ako sol. Na líci je vyobrazený štít so sekerou, na rube je loď zo znaku Sedmomestského kniežatstva.

Kurz mincí je nasledovný: 1 chrsnik = 10 solov = 100 štvrtnikov.

 

Okrem oficiálnych platidiel sú Sedmomestí rozšírené aj iné platidlá.

hrivna – pôvodne bola hrivna len váhovou mierou (1 hrivna) ale s rozvíjajúcim sa obchodom a nutnosťou platiť za tovar sa vyvynula hrivna ako platidlo. Aktuálne používaná hrivna je neopracovaný kus železa najčastejšie v tvare sekery, ale aj klčovnice, či prútu s otvorom na konci (tzv. očko). Cez očko sa prevlieka povraz na ktorom bývajú hrivny navlečené. 

Váha aj hodnota hrivny je rôzna, záleží od oblasti používania. V sedmomestskom kniežatstve sa používajú takmer výlučne tzv. Pjolnské hrivny, len na juhu sa používajú tzv. Veligradské hrivny. 

Hrivnami sa platí predovšetkým v odľahlých častiach kniežatstva, ale vezme ich takmer akýkoľvek obchodník.

koruna – strieborná, prípadne zlato-strieborná minca razená v jazerných mestách s ustálenou hodnotou, používaná v diaľkovom obchode. Používajú sa koruny Olfirské, Bukovarské, Velesgradské, alebo koruny mesta Narsis. S týmito platidlami sa dá stretnúť predovšetkým na východe kniežatstva, blízko vnútorného mora. Koruny majú lepší kurz ako sol; 1 sol = 1,3 až 2,5 koruny (záleží od miesta, času a konkrétnej koruny).

kunie kožky – kožky z kún používané ako platidlo v okolí mesta Kyjov a v Stredohorí. V Sedmomestí sa používajú v podstate len v pohraničných oblastiach s mestom Kyjov.

birir a tanil – strieborná a zlatá minca razená v Skazadilskej ríši. Platia ňou predovšetkým Skazadilský obchodníci a dá sa s nimi stretnúť  na obchodných cestách od mesta Nordel až po Soľn. Mince sú sedemhranné, krásou spracovania prevyšujú všetky ostatné.

 

Porovnanie tovarov a služieb, ktoré si je možné za peniaze zakúpiť v meste Zaeskar:

Štvrtník Sol Chrsnik Produkt
2 - - Holba medoviny
2 - - Vajce
6 - - Kus masla, alebo syra
6 - - Teplé jedlo v hostinci
8 - - Teplé jedlo v hostinci a holba medoviny
8 - - Lôžko v hostinci (v nocľahárni)
10 1 - Nôž
14 - - Sliepka
30 3 - Izba v hostinci
40 4 - Sekera
60 6 - topánky
- 10 1 Kabát
- 12 - Kopija a kruhový štít
- 4 až 12 - Ovca
- 20 až 30 2 až 3 Krava
- 40 4 Pluh
- 25 až 160 2,5 až 16 Jazdecký kôň so sedlom
- 50 až 210 5 až 21 Jednoduchý meč
- 150 až 250 15 až 25 Mestský dom s troma miestnosťami
- - 36 Krúžková košeľa
- - 39 Zdobený meč
- - 30 až 60 Cvičený vojnový kôň

Sumy sú samozrejme orientačné: jedlo s mäsom v hostinci na úrovni bude samozrejme drahšie a holba medoviny v tak úbohej krčme ako je Fackáreň bude lacnejšia (a horšia). Podobne na samote bude mať sliepka nižšiu cenu, ale nejaký výrobok, napríklad sekera, zas vyššiu.

 

Kto koľko zarobí?

Majster obuvník 22 až 30 solov za týždeň.

Tesársky majster 16 až 20 solov za týždeň

Majstrov pomocník 8 až 10 solov za týždeň

Strážca karavany 6 až 12 solov za týždeň

Nádenník 4 až 6 solov za týždeň

Neviestka jeden až dva sole (za výkon)

 

Dejiny platidiel v sedmomestí

Prvým platidlom na území dnešného Sedmomestia bol tovar. Šlo o výmenný obchod – „ty mne kravu, ja tebe voz obilia“. Platidlom mohlo byť čokoľvek, čo bolo užitočné a malo to svoju hodnotu. Z dávnoveku vystupuje ako platidlo a ukazovateľ bohatstva krava, Velesove zviera a do značnej miery ním ostáva stále.

Keďže nie každý kto predával kravu potreboval voz obilia, ľudia začali využívať isté druhy ľahko zmeniteľných tovarov ako prvé platidlá. Musel to byť tovar ktorý sa nekazí (teda nestráca na hodnote), každý má o neho záujem a je ľahko prenosný.

Popri dobytku sa vydelili ďalšie platidlá s menšou hodnotou a teda upotrebiteľné v každodennej výmene: kunie kožušiny, bobrie kožušiny, surové železo a plátno.

Z týchto platidiel bolo najdostupnejšie plátno, keďže sa dalo vyrobiť v každej dedine. Preto sa z neho stalo medzi rokmi 500 th.l a 900 thl.  najpoužívanejšie platidlo. Vďaka ľahko prenosným platidlám sa začal rozvíjať obchod medzi kmeňmi, dedinami a mestami. Vznikli trhy. Slovo trh je odvodené od slova trhať – šlo teda o miesto, kde sa pri platení delilo plátno. Aj slovo „platiť“ s plátnom priamo súvisí.

Samozrejme v istých častiach Sedmomestia sa platilo už aj mincami. Šlo o mince iných ríš, ktoré sa v tom čase na území dnešného Sedmomestia rozkladali, alebo o miesta, ktorými prechádzali obchodné trasy. Iným prípadom sú obdobia, kedy razili samostatné štátne útvary svoje mince. Napríklad Rarogovský kmeňový zväz začal okolo roku 575 th.l. s razením železných Zlučských mincí. To všetko boli však lokálne a časovo obmedzené javy.

 

Kontakt