Rýchle, drastické a krvavé

Noc. Smrad hnojiska bolo cítiť už pred stajňou, ale tu, v bezprostrednej blízkosti, sa dal vzduch ledva dýchať.

Staré nože si na vyjednanie prímeria vybrali najsmradľavejšie miesto v celom meste. Skutočne príhodné pre ukončenie tejto špinavej vojny. Sarazin kráčal po cestičke okolo hnojovej jamy k dohodnutému miestu stretnutia. Predchádzajúce dni pršalo, takže chodník bol dosť klzký. Jeden zlý krok a som po krk v sračkách. V tej jame by bez problémov zmizlo pár mŕtvol.

To už si v mesačnom svetle všimol tučného muža vo vybíjanej kazajke, ktorý čakal opretý o latrínu. Zodvihol ruku na pozdrav a Sarazinovi klesla nálada. Prečo dopekla poslali Staré nože vyjednávať práve bitkára? Má to byť urážka?

„No Ihor, ty vieš ako prekvapiť, to sa musí nechať. Lepšie miesto na zjednanie prímeria by som nenašiel ani ja.“

Ihor sa zlomyseľne zazubil. Bol to chlpatý chlap mohutnej postavy a škaredým palcátom zaveseným na opasku. Hlavne ten palcát priťahoval Sarazinovu pozornosť. „Strč sa Faestred. Počul som o tebe, že si prepadol trpasličiu karavanu, ušiel z troch popráv...“

„Šetri dych,“ zastavil ho Sarazin a oklepal si z čižiem blato. „Na lichotenie si mohol nájsť lepšie miesto ako latrínu vedľa hnojiska.“

„Tu nás nikto nebude rušiť,“ vysvetlil Ihor a stíšil hlas. „Ale nemýľ sa! Vôbec neverím tým rečiam, čo  tebe šíria ožrani. Keď ťa takto pred sebou vidím, vlastne si vravím, že vôbec nevyzeráš nebezpečne.“

Ihorova ruka zablúdila k palcátu.

Fíha. Vyjednávanie už o pár vetách naberá neželaný smer...

„To si myslíš, Prasák?“ uškrnul sa Sarazin a nečakane urobil krok k Ihorovi, ktorý nevdojak cúvol. „Ja si zas vravím, že si vybral toto miesto preto, aby som necítil ako smrdíš. Ale nie som si istý, či sa ti to podarilo, čosi tu páchne horšie ako tie sračky.“

Slová zasiahli Ihora na citlivom mieste.

„Niekto by ti mal len tak dať cez držku,“ zavrčal Sarazinovi do tváre, ale palcát ostal na svojom mieste.

„Keď sme si povedali, čo si o sebe myslíme,“ vyhlásil Sarazin a odstúpil z dosahu tučniakovej zbrane, „mali by sme začať jednať o prímerí. Boj o pašerácke právo v meste trvá príliš dlho a žiadna strana nemá navrch. Čierne päste by radi zo Starými nožmi uzavreli prímerie. Za istých podmienok...“

„Staré nože to chcú tiež rýchlo vyriešiť. Presne mi povedali, ako si predstavujú riešenie.“

„Aké riešenie máš na mysli?“

Ihor sa opäť zlomyseľne uškrnul.

„Rýchle, drastické...“ palcát opustil svoje miesto za opaskom, „a tak trochu krvavé.“

Aha. Takže takto sa veci majú. Prečo nie som prekvapený?

Sarazin si všimol, že od chlievov pred ním sa odlepil akýsi tieň. Preletel pohľadom okolie a ďalší sa k nemu blížil od chrbta. Obe únikové cesty mal odrezané.

„Tak si hovorím, ako sa slávny Sarazin Faestred z tejto šlamastiky dostane,“ zasmial sa Prasák, snáď po prvý raz tejto noci úprimne. „Chlapi mi nebudú veriť, že som odpravil Faestreda! Asi na dôkaz odrežem tvoje uši pred tým, ako ťa zhodím do hnojovej jamy.“

Sarazin nechal pravačku nepozorovane vkĺznuť pod plášť. Dnes v noci žiadne prímerie. Skôr vyrovnávanie účtov medzi Čiernymi päsťami a Starými nožmi naberie na obrátkach.

„Dostal si ma Prasák... len tým svojim kamošom povedz, akú presilu si na mňa musel zavolať.“

„Starí páni si mysleli, že s tebou budú problémy... Niečo o tom, že môžeš zmeniť na havrana a uletieť odtiaľto. Ale ja si myslím, že sa skôr zmeníš na červíka a zavŕtaš sa do konských sračiek!“ vyprskol Ihor ledva premáhajúc smiech.

Ach, aké vtipné.

„Staré nože ma prekvapili, takýto podraz som od nich skutočne nečakal.“ Sarazin dlho ľútostivo vzdychol. „Ale pripravil som sa na to.“

Spod plášťa niečo vytiahol. Ihor sa bez meškania rozohnal palcátom, ale preklial svoju náhlivosť keď si uvedomil, že Sarazin nedrží nôž a on sa zbytočne vyľakal. Ukazoval mu akýsi predmet, na ktorom boli znaky... žiarili strieborným svetlom, ktoré akoby vychádzalo zvnútra... a pulzovalo? Chvíľa sa natiahla donekonečna... Niekde vyzváňali zvony. Bolo to veľmi ďaleko. Popred mesiac preletelo pár tieňov a citeľne sa ochladilo. 

„Zabi ich,“ rozkázal Sarazin.

Prasák prikývol. Prvého z kumpánov, ktorý ho obchádzal, okamžite ovalil palcátom. Ozvalo sa vlhké krupnutie a bezvládne telo sa zvalilo na chodník. Z palcátu stále ešte odkvapkávala krv zmiešaná s mazľavou hmotou, keď Ihor skočil do cesty druhému vrahovi. Ten bol z vývoja situácie očividne zmätený, ale chápal, že mu ide o krk.

Zaútočil dlhým nožom na Ihora, ale čepeľ ledva preťala kazajku. Na rad prišiel palcát. Zasvišťal vzduchom zanechávajúc za sebou krvavú šmuhu. Prvému úderu sa hrdlorez vyhol, ale druhý úder mu prerazil rebrá a zrazil ho k zemi.

„Pre zmilovanie...“

Ihor nekompromisne zasadil kumpánovi smrteľnú ranu.

Ako rýchlo veci naberú opačný kurz, že?

„Skoč do jamy,“ prikázal Sarazin a Prasák poslúchol. Hnoj bol po dažďoch z predchádzajúcich dní vodnatý, preto pod objemným telom vyšplechol do všetkých strán a oprskal aj Sarazinov plášť. U Velesovej latríny to je hnus! Ale trocha špiny ma predsa nemôže odradiť.

Keď bol amulet späť na svojom mieste, Ihor sa prebral z tranzu a okamžite začal dáviť čo pri skoku vypil.

„Mal si pravdu Ihor. Vyjednávanie bolo rýchle, drastické a krvavé.“ A zajtra sa bude v krčmách Zaeskaru rozprávať nová báchorka o Sarazinovi Faestredovi.

Ľuboš Bebčák, september 2011, napísané pre Fandom.sk

Kontakt