Dragonlance : Legenda o Humovi

Zviera čo najrýchlejšie spomalilo a niekoľko krát pri tom zakoplo v poraste. Huma zoskočil zo sedla, bez toho aby počkal, až sa kôň zastaví, a odbehol sa schovať medzi stromy.
Vlkodesovia sa rýchlo blížili a Huma mal sotva čas na to, aby sa pripravil. Na ľavej ruke mal priviazaný malý drevený štít, ktorý našiel v jaskynnej stajni, a v druhej široký meč, ktorý ticho vytasil jediným hladkým pohybom. Modlil sa pritom, aby vlkodesovia bežali za koňom. Jedine takto by mohol mať nádej.
Rozhodol sa jazdcov zdržať natoľko, aby mohol Kaz utiecť. Vedel, že ho to pravdepodobne bude stáť život, ale predpokladal, že by ich zajali oboch, pokiaľ by jeden neostal vzadu. A od Kaza takú obeť nemohol žiadať.
Okolo prebehol prvý z vlkodesov. V zbesilom zaujatí sa ďalej hnal za koňom, ktorý si medzitým uvedomil, v akej sa nachádza situácii, a bez jazdca uháňal preč. Ďaleko sa nedostane a Huma bol znechutený, že musí nejaké zviera obetovať.
Okolo prebehli ďalší dvaja vlkodesovia a hneď za nimi ďalší. Huma vedel, že ich je aspoň o dvoch viac. Upokojil sa a snažil sa zachovať si trpezlivosť.
Ďalší vlkodes. Druhý. Keď sa nič ďalšieho neobjavovalo, odvážil sa vyhliadnuť z úkrytu za kmeňom stromu. Bola to však chyba, pretože na miesto práve pribehol prvý z jazdcov, ktorý Humu uvidel až príliš ľahko.

Knihy zo žánru fantastiky mám uložené v troch policiach. Prvá, tá najvrchnejšia, obsahuje skvosty žánru, ktorých kúpa bola veľmi šťastným krokom. V polici druhej mám uložené knihy, ktoré boli dobré a zábavné, ale k dokonalosti kníh z prvej police im predsa niečo chýbalo. Tretia polica je na knihy, ktoré sa síce čítať dali, ale druhý raz by som ich do ruky určite nevzal. Legenda o Humovi je práve v tejto polici, i keď trochu neprávom. Legenda o Humovi je tak strašná kniha, že asi budem musieť vymyslieť štvrtú, úplne malú poličku, do ktorej budem vkladať absolútne braky.

Legenda o Humovi je brak. Veru veru. Brak. Podľa niektorých veľmi dojímavý brak. – Legenda o Humovi je tiež brak. Veru veru. Je z Dragonlance, plná škaredých škretov v hrdzavých brneniach, pekných rytierov v purpurových plášťoch a mocných mágov vo farebných šatách. Hlavným hrdinom je Huma, Potter sveta Dragonlance. Nosí blýskavé brnenie, blýskavú prilbu, blýskavú zbraň a je to tak kladný hrdina až z toho bolia zuby. Väčšinu knihy Huma koná bez toho, aby poznal príčinu vlastných činov. Humovi to podľa všetkého neprekáža, no mne, čitateľovi, to poriadne vadilo.

Reálie sú originálne. No namojdušu! Proti sebe stoja zlí škreti a dobrí rytieri (veľmi originálne!), zlí čierni draci a dobrí zlatí draci, alebo mágovia temnoty a mágovia svetla. Originalita zo stránok knihy priam kvapká. Ide o to, že zlá bohyňa temnoty Takhisis vypustila do sveta svoje temné armády, ktoré všetko ničia. Solamniský rytieri len s najväčším vypätím odrážajú stále zúrivejšie útoky trolov, škretov, minotaurov, drakov a zlých mágov. Sú nútení ustupovať a medzi rytiermi sa začína šíriť malomyseľnosť a zúfalstvo. Aj keď to nič neuberá na ich bojovnosti, vyzerá to, že Takhisis má víťazstvo na dosah.

Príbeh je tiež originálny a nepredvídateľný. Veľmi. Rozpráva o vzostupe mladého rytiera Humu, ktorý to v ráde nemá jednoduché. Samozrejme má, ako každý správny hrdina, neuveriteľne nízke sebavedomie, veľa neprajníkov vo vlastných radách, neobyčajný pôvod a jeho posledným problémom je, že počúva „hlas vlastného srdca“. To znamená, že v určitých situáciách vypne mozog (počúvne „hlas srdca“) a rozhodne sa úplne nelogicky a nezmyselne. Samozrejme, jeho „hlas srdca“ má vždy pravdu a nikomu, hádam okrem čitateľa, nevadí, že Huma robí nelogické rozhodnutia. Je jasné, že autor maskuje diery v príbehu akýmsi „hlasom srdca“ a Huma tak môže robiť úplne hovadiny, naťahovať dej a cestovať na exotické miesta bez nejakého zmyslu.

Bojesú na každej tretej strane. Okrem toho že sú neuveriteľné (Huma po celý čas nosí brnenie, no napriek tomu sa dokáže zakrádať po chodbách, behať dlhé míle a robiť kadejaké akrobatické kúsky... celkom akoby to brnenie bolo z krepového papiera a nie zo železa) a gýčové (Huma porazí dvanásť temných rytierov - z toho šesť jednou ranou - kým jeho supersilný priateľ minotaur ledva skolí jedného), sú aj poriadne krkolomne napísané... ach, človek až zaplače.

LEGENDA O HUMOVI – Niektoré recenzie jej dávali až 100%. Vo všeobecnosti som bol zvedavý na sériu Dragonlance a tešil som sa aj na rytierske rády. Knihu som kupoval s očakávaniami, otváral som ju s očakávaniami, no po prvej kapitole očakávanie vystriedalo podozrenie, že mám v ruke brak. V polovici knihy mi to už bolo jasné a dočítanie mi moje podozrenie potvrdilo.

Viem si predstaviť, že kniha má svoju cieľovú skupinu. Sú to nenároční tínedžeri, ktorí ocenia veľa klišé, veľa preháňania, veľa bojov a hrdinstva, pričom im neprekáža pokrivkávajúca (skôr úplne chromá) logika, krkolomné vety, plytký hrdina a samoúčelný svet. Viem si predstaviť, že niekto túto knihu ohodnotí na 100%... avšak mňa kniha sklamala na plnej čiare. Najhoršia kniha roku 2008.

Huma sáhl po jílci meče. Chvíli se mu zdálo, že zahlédl nějaký pohyb. Že by vlk? V téhle pusté zemi? Když jel dál, žádného dalšího pohybu si už nevšiml. Že by nervozita? V těch lesích nic nežilo. Byl tu jen žal. Renard zvedl ruku, aby zastavili. Zdálo se, že ani jemu se nechce mluvit, jako kdyby ten zvuk měl snad přivolat něčí nechtěnou přítomnost. „Rozdělte se. Vy čtyři doprava,“ řekl a ukázal na Humu a tři další rytíře. „Zbytek doleva.“ Vytasil meč. Ostatní udělali totéž a rozjeli se na svá místa. Huma jel jako druhý v pořadí za velitelem hlídky. Renard jim nařídil, aby jeli vpřed. Rytíři jeli poměrně pomalu, ale nezastavili se.

Les se klenul přes jeden z mála kopců v celém kraji. Jestli se skřeti nebo obři skrývali někde poblíž, budou právě tady. Renard ukázal na muže po Humově levici a poslal ho dopředu. Ostatní se zastavili a čekali. Průzkumník sesedl z koně a zamířil k vrcholku kopce. Zbytek skupiny ho neklidně sledoval, jak nahlíží přes vrcholek a jak se k nim co nejtišeji a nejrychleji vrací. Huma, který držel uzdu jeho koně, mu ji podal nazpět.

„Tedy?“ zeptal se Renard tiše.

„Skřeti. Ti ohavní tvorové právě jedí. Nejspíš hlídka záškodníků. Musí jich být aspoň dvacet. Ale ne víc než několik desítek.“

Renard spokojeně přikývl. „Nic, co bychom nemohli zvládnout.“ Huma děkoval Paladinovi, že přes hledí nebylo vidět, jak ustaraný výraz má ve tváři. Renard ukázal na průzkumníka, Humu a dva rytíře po Humově pravici. „Objeďte je zprava, my pojedeme zleva. Až uslyšíte soví zahoukání, vyrazte. Humo, ty budeš velet své skupině.“

Hodnotenie: 0%

Ľuboš Bebčák, 4 apríla 2009

Kontakt