Fable : The Lost Chapters

Svet RPG je veľký. Veľmi veľký. Je tak ohromne veľký, že by sa o ňom dalo napísať zopár hrubých encyklopédií a nejeden článok, ale dalo by sa povedať, že tento rok nie je RPG práve naklonený, pretože žiadna výraznejšia hra v tomto žánri nevyšla. Z tých očakávaných by tento rok mala vyjsť len Fable 2 (ak Molyneux netára do vetra) a keďže prvú časť som akosi nepostrehol, nastal čas túto chybu napraviť. 
Áno chybu, pretože Fable: The Lost Chapters (odteraz len Fable) je rozhodne nadpriemerná hra. A Molyneux je rozhodne vizionár, len keby mal k dispozícii viac dolárov... 

AVATAR: Fable malo byť unikátne v tom, že si svojho hrdinu doslova pestujete od chlapčenských rokov, cez roky mladosti až po dôchodok. Ono aj je unikátne, no cítim, že veci nie celkom sú dotiahnuté do konca a celý proces starnutia je len kozmetický detail, pretože jednak sa 20 ročný junák a 65 ročný deduško oháňajú kladivom rovnako a jednak cez tie brnenia a róby, do ktorých sa počas hrania navlečenie, túto kozmetickú úpravu nevidno. No, aby som nezavádzal, cez niektoré helmy mi bolo vidieť šedivú bradu.

VÝBAVA: Keď som pri tých helmách, tam je citeľnejší nedostatok a síce ich nedostatok. Hru začínate bez pokrývky hlavy, potom získate kapucňu, pár masiek a jednu jedinú prilbu. Do polovice hernej doby máte na výber len z jednej prilby!!! 
Zbraní celkom dosť, len ich kozmetické rozdiely ma moc nepotešili: meč, veľký meč, obsidiánový meč a majstrovský meč sa líšia (okrem štatistiky) len farbou čepele. To je smutné. Na druhú stranu zbrane sa dajú pomerne dobre vylepšovať... teda, lepšie vylepšovanie zbraní som ešte nevidel. 
S brnením to nie je sláva, máte plátenné, krúžkové a kožené (plus také somariny ako banditský odev a sedliacky odev, ktoré ale nepoužijete, lebo na ochranu sú príliš slabučké). To je všetko. Narazil som na róbu, no tá sa nedala zakúpiť, našiel som ju v nejakej truhle pod zámkom a tie nie sú prístupné všetkým/všetky. Ak teda nechcete prekutrať každý kút, ste o podstatnú časť výbavy ochudobnený.

BOJ: Boj je ľahučký, dopĺňanie života a many počas boja tiež, takže nastáva zaujímavá situácia, že sa nesnažíte prežiť, ale vyhrať bez prílišnej straty života či many. A odpadá loadovanie kvôli smrti. 
MAPA: Ale loadovať sa bude aj tak, kvôli mape. Autori zvolili systém, ktorý neznášam: svet rozdelili na malé a poriadne obmedzené časti (podobne ako v Neverwinter Nights), cez ktoré musíte občas behať ako šialený, keďže jediná cesta z časti 1 do časti 5 je cez časti 2, 3 a 4. Ešte aj mesto je rozdelené na 3 časti... 
Ono by to nebola až taká tragédia, no práve kvôli tomu je hra zhruba od polovice nudnejšia a znovuhrateľnosť maličká...

NPC: Ono je už vec všedná, že mestá v RPG hrách vyzerajú ako pár dní po skončení morovej rany. V takom Gothicu 2 (čo je rozhodne staršia hra) je tých postáv podstatne viac a aj mesto má uveriteľnejšiu rozlohu. A keď si spomeniem na mesto v Zaklínačovi... takže mestá sa podľa mňa až tak nepodarili, NPC je málo. NPC môžeme ich rozdeliť na nepriateľov (ktorých treba zabiť), neutrálnych (ktorý na vás pozerajú a kecajú, to je všetko), aktívnych (ktoré vám niečo povedia, alebo s vami obchodujú) a žiadne rozhovory sa nekonajú. 
Na druhú stranu s NPC sa dá komunikovať pomocou gest: grgať, smiať sa, hulákať, tancovať, chváliť sa... až po tie praktickejšie: flirt, rozkaz nasledovať a rozkaz zastaviť. Len posledné tri stoja za niečo, zvyšné sú na dve veci. 

 

MÁGIA: Mágia je dobrá, nemám výhrady. Síce zložité kúzla z NWN tu nie sú, ale kúzla sú poriadne osobité. Napríklad „Útok vraha“ je originálne kúzlo (presunie vás za chrbát nepriateľa, takže ho môžete dostať od chrbta) so širokou škálou upotrebenia (dá sa použiť aj na útek, alebo keď vás nebaví prebiehať cez mapu tak si poskočíte o pár krát pár metrov vpred). A samozrejme nechýba Fireboll a tradičné blesky, alebo liečenie pomocou mágie. Mágia je podarená, to sa musí nechať.

 

ŠTÝL: Hra má taký rozprávkový šmrnc, trochu ako Warcraft (podobnosť bije do očí hlavne na lodiach): hrdinovia o dve hlavy vyšší od normálnych ľudí (steroidy?), ozrutné meče a podobné šialenosti. 
MINI: Môžete kopať (vykopávate zlato, elixíry, runy, ryby...), loviť ryby (veľmi otravná minihra) a svietiť lampášom. A otvárať truhly, samozrejme. 
Ale otváranie truhiel nie je riešené mini hrou. Truhly sú dvoch druhov: obyčajné (otvoríte ich bez problémov) a neobyčajné (otvoríte ich s problémami), ktoré sa otvoria len vtedy, ak vlastníte dostatok strieborných kľúčov. Truhla s číslom 1 chce jeden kľúč, no na otvorenie truhly 50 ich potrebujete 50. A tu je malý háčik, lebo tie kľúče bývajú zakopané na nemožných miestach, ukryté za démonickými dverami, alebo hodené vy rybníku (a vy musíte najskôr prejsť cez minihru), či inak ukryté. A ukrývanie ide autorom dobre, lebo keď som skúšal otvoriť truhlu 50 mal som pri sebe len 7 kľúčov.

PRÍBEH: Je zložitejší a stále klišé (sirota, dobrý mág, zrada...), no servírovaný tak dobre, že nemám námietky. Ono všetky zápletky sú klišé a ide len o to, aby boli podané originálny spôsobom. (Je rozdiel keď jete len zemiaky z mliekom a keď si pochutnávate na francúzskych zemiakoch. Stále jete zemiaky, no druhé podanie je omnoho chutnejšie.) 

TECHNICKÁ STRÁNKA: Grafika je prijateľná aj na dnešné pomery, vôbec nebuguje (však Gothic 3?) a postavy sa pohybujú bez dákych zádrheľov. Zvuky sú na úrovni tiež, hudba rovnako, grganie znie ako grganie a všetko je fajn... len postupne ma začalo otravovať to obdivné pokrikovanie ľudí (čím ste slávnejší a lepší, tým viac sú z vás NPC na mäkko) – kde prídem tam mi tlieskajú a kričia „Avatar!“. Občas by mohli draž hubu. Animácií je veľmi veľa, čo je síce pekné, ale niečo také ma nikdy moc nezaujímalo. Prišiel som hrať, nie kukať videá.

 

OBLUDY: Si zaslúžia pochvalu. Nie je ich až tak veľa, ale sú super. Od hobov (zmutovaný hobiti?) až po trolov sa mi páčili všetky, také roztomilé, akoby boli vytvorené v SPORE. 
Nadchli ma niektoré úlohy z ktorých dýchala atmosféra (nie len zabi, nájdi a dones), páčili sa mi obchodníci túlajúci sa cestami (v iných RPG len čučia pri domoch, behajú po meste a lesy sú pusté) a bojujúci s príšerami. Vtipná bolo aj sťatie jedného neboráka...

Fable nebolo, podľa mňa, dotiahnuté do finále. Skvelá mágia i boje, no málo vybaveníčka a zlé rozkúskovanie sveta. Žiadne dialógy, no autori vymysleli gestá. Starnutie hlavného hrdinu, ale bez následkov. Z Fable sa vykľula taká rozporu plná hra, ktorá ponúka niečo trošku iné ako väčšina slávnejších príbuzných (Gothic, Oblivion etc...). Ja len dúfam, že v druhej časti sa vyššie spomínané chyby neukážu.

Hodnotenie : 80%

Ľuboš Bebčák, 6. septembra 2008, uverejnené pôvodne na Sector.sk

Kontakt