Gothic I

Žáner fantasy sa síce narodil v literárnom svete, ale vstupom do sveta virtuálneho dosiahol nových rozmerov, ktoré mi nedá nespomenúť. Ku knižným fantastickým príbehom má najbližšie žáner RPG (Role Playng Game). Zjednodušene : ovládate svojho hrdinu, ktorý spadol do jedného z fantastických príbehov a vy sami ste postavený pred množstvo úloh. Z nepreberného množstva fantastických hier som vybral Gothic. Lebo zápletka Gothic-u, tá by obstála aj v knižnom spracovaní.

Na začiatku sa dozvedáte, že kráľ Rhobar II. za svoj život úspešne kde-koho podmanil a na chrbtoch porazených vybudoval úctyhodnú ríšu. Ale nič netrvá večne – kde sa vzali, tu sa vzali, privalili sa orkovia. Orkovia majú podstatnú výhodu spočívajúcu v vypracovaných svaloch, ale ľudia sú zas o štipku bystrejší: začali ťažiť magickú rudu a vyrábať z nej zbrane, ktoré sú omnoho mocnejšie ako obyčajné oceľové. Lež práca v doloch je namáhavá. Aby už aj tak poloprázdna kráľovská pokladnica nečerpala z debetu, kráľ prikázal v baniach „zamestnať“ trestancov. Aby bolo pracovnej sily nadostač, do trestaneckej kolónie šupnú každého drobného zlodejíčka. Veru, dobré časy už boli.

Aby bola trestanecká kolónia chránená, traja mágovia vody a štyria mágovia ohňa rozhodli vytvoriť okolo nej magickú bariéru, no (a akoby nebolo problémov málo) niečo sa pri kúzlení pokazilo. Všetci mágovia ostali uväznený vo vnútri bariéry a trestanci, v početnej prevahe, povraždili dozorcov. Z bariéry niet návratu späť.

Kolónii vládnu trestanci a utvorili tri frakcie. Najväčšia frakcia „starý tábor“ má pod kontrolou najväčšie náleziska rudy, obchoduje s kráľom (za rudu dostávajú o čo si povedia) a fungujú v ňom traja ohnivý mágovia. Nový tábor ovláda (podstatne menší) nový dol a pod velením troch mágov vody zhromažďuje rudu na to, aby zničil bariéru. Tábor v bažinách je plný zhúlených fanatikov, ktorý uctievajú boha menom Spáč a magickú rudu zhromažďujú na náboženský rituál.

A tu sa odkrýva druhá vrstva príbehu: bohovia. Vo svete Gothicu sú traja bohovia: Innos (ten dobrý, ktorého uctievajú ľudia, paladini a ohnivý mágovia), Beliar (ten zlý, uctievajú ho orkovia) a Adanos (neutrálny boh, ktorý sa teší úcte vodných mágov). Vedú medi sebou nekonečnú vojnu, raz vyhráva ten, raz onen a keď vládne rovnováha, tak víťazí Adanos. Ibaže teraz víťazí Beliar... podľa všetkého.

Do trestaneckej kolónie posielajú nového väzňa (vás). Tu sa začína Gothic-ový príbeh, príbeh najslávnejšieho bezmenného hrdinu. Je drzý, trochu cynický, vtipný a, čo je hlavné, je to sympaťák. Prehrýza sa tvrdým svetom trestaneckej kolónie, plní kalé i nekalé úlohy a spočiatku nemá zo smerovaním kolónie nič spoločného, avšak vír udalostí ho vrhne na nepohodlnú cestičku. Cestičku, ktorá vedie k siedmemu z mágov – navrhol vztýčenie bariéry a už vtedy vlastne manipuloval všetkých naokolo (bude aj vami, he-he). Odišiel od mágov ohňa, postavil si hrôzostrašnú vežu a začal študovať nekromanciu a rôzne iné veci, o ktorých sa zvyšku kolónie ani nezdalo. Hovorím o staručkom Xardasovi s výrazným nosom a chrapľavým hlasom, ktorý vám „pomôže“, potom vás využije, znova pomôže, znova využije a tak stále dokola až nakoniec je nemožné udržať si prehľad, či vám práve pomáha, alebo vás akurát poslal na smrť.

Aj keď viac-menej záporák, Xardas je mne najsympatickejšia postava, no nie je jediný. Okrem reálneho príbehu je Gothic postavený na výrazných postavách. Napríklad Lee, žoldnier do morku kostí, alebo prihlúplo sa vyjadrujúci orkský šaman Ur-Shak, protivný Goméz (najmocnejší muž kolónie – ak nepočítam Xardasa), veľký Gorn s veľkou sekerou a podobne.

Každopádne atmosféra je neopakovateľná, príbeh nelineárny a originálny (a úplne bude odkrytý až v Gothic II a III), postavy sú svojbytné, hudba podtrhuje kvázi stredoveké prostredie, lesmi sa potĺkajú hladné tvory i netvory, v hmlistej veži sa to len hemží nie tak úplne mŕtvou háveďou, fanatici vzývajú Spáča (a fajčia trávu), Spáč sa pomaly pripravuje odhaliť svoju pravú tvár a urobiť niečo VEĽMI nepekné, Xardas sa fakticky nepohne z veže, no zároveň je všade... a o krok vpred.

Dnes je grafika Gothic-u nevábna, ovládanie je nezvyčajné (po prvej hodine hrania mi už prišlo normálne) a dialógy treba skutočne čítať, nad zložitými úlohami treba premýšľať – to je z negatívov všetko. Aj keď zaprášený, Gothic je umelecké dielo. Nie len knihy a film sú umením, ale aj niektoré PC hry.

Ľuboš Bebčák, štvrtok 8. mája 2008

Napísané pre SME.sk

Diskusná téma: Gothic I

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

Kontakt