Z usadlostí do miest

Usadlosti boli častejšie cieľom lúpežných hôrd, než dočasné sídla kmeňov, pretože mali čím lákať. Úroda sa zbierala na konci leta a muselo jej byť dosť na to, aby uživila roľníkov na celý rok. Keď sa lúpežnej horde začiatkom zimy podarilo vylúpiť osadu so zásobami, získali dosť jedla na celý rok. Keď sa lúpežnej horde podarilo vylúpiť sídlo lovcov, našli len jedlo z posledného lovu. Pre roľníkov bolo bezpečnejšie združovať sa do väčších skupín.
Roľnícke usadlosti sa teda časom prirodzene rozsrástli do miest a tie sa rozrastali ďalej, pretože bezpečnosť pred lúpežníkmi a dostatok potravy spôsobil, že sa rodilo a prežilo viac detí. Skúšali samozrejme kultivovať ďalšie a ďalšie plodiny, takže vtedy začali vznikať prvé ovocné stromy a zelenina.
 

Plánovanie

Medzi lovcami a roľníkmi vzniklo niekoľkopriepastných rozdielov v uvažovaní. Lovecké skupiny mali svoje teritória, putovali za migrujúcimi stádami a čo sa týka jedla, plánovali na dni a týždne vopred. Roľníci museli plánovať na roky vopred. Ak by si zle vypočítali koľko jedla môžu spotrebovať a predať, zastihol by ich ešte pred ďalšou úrodou hladomor. Museli si teda vedieť väčšinu úrody odložiť a správne rozrátať.
Jamy na ukladanie jedla v mestách postupne zmenili na spoločné sýpky, ktoré spravovali určené osoby a strážili ozbrojení muži. Správa jedla pre mnohých ľudí si vyžiadala sysém záznamov a počtov, aby bolo jasné kto koľko jedla do sýpky dal a komu sa koľko vriec obilia vydalo, takže sa v mestách začala rozvýjať jednoduchá matematika a prvé zaznamenávacie systémy - symboly a pikrogramy. Rovnako sa rozvinula astronómia, ktorá umožnila určiť správny čas na siatie a žatie.
 
 
Nutnosť nových polí na zalesnenom kontinente viedla roľníkov ku klčovaniu a páleniu lesov v okolí riek. Na spálenisku zem prinášala prvé roky vysokú úrodu (až sedemnásobne vyššiu) a tak sa ľudia naučili každých desať rokov vyklčovať a vypáliť nový kus zeme, kde zasiali obilie a staré polia prenechali dobytku.
 

Pestrosť - kľúč k úspechu

Kvôli nepriaznivým rokom sa roľníci naučili odkladať z jedla aj niečo viac, pretože nie každý rok mohla byť úroda rovnako bohatá. Ďalšm spôsobom, ako predísť hladomoru následkom neúrody, bolo pestovanie viacerých druhov plodín a chov zvierat. Tým sa rozložilo a znížilo riziko, pretože ak krúpy zničili obilie, nedotkli sa koreňovej zeleniny, alebo zvierat.
Ľudia sa v mestách naučili kvasiť nápoje, pestovať bavlnu, farbiť šaty, stavať lepšie lode a tým položili základy budúcim remeslám.
 
 

Čatala

V Horiade vznikli väčšie mestá než v kolískach roľníctva na východe, pretože kraj bol svojou povahou teplý a suchý, takže ľudia boli nútený zhlukovať sa okolo riek a pobrežia. V týchto mestách sa prirodzene začali rozvýjať ďalšie technológie, ktoré boli kočovným lovcom neznáme. Šlo o výmenný obchod a budovanie efektívnych obranných stavieb. 

Jedno z veľkých miest tej doby bolo horiadské mesto Čatala, kde okolo roku 16 500 pred príchodom trpaslíkov postavili ľudia veľké chrámy na oslavu divov a hlinené hradby. V meste vzinkli čatalské symboly, z ktorých sa neskôr vyvynuli horiadské písma.

Domy v Čatale boli postavené s nepálených hlinených tehál a drevených trámov, ktoré premiešali s hlinou a tŕstim. Každý dom mal jednu hlavnú miestnosť a vchádzalo sa doňho vchodom v plochej streche - bolo to opatrenie, ktoré zvyšovalo obranyschopnosť miest. Keď zaútočil nepriateľ, obyvatelia vytiahli rebríky na strechu a zo striech hádzali na votrelcov oštepy a kamene. Takáto architektúra sa na mnohých miestach v Horiade zachovala podnes.

 

Kontakt