Tretí dar - Prví roľníci

Asi 24 000 rokov pred príchodom trpaslíkov a rátaním vekov podľa ich spôsobu sa ľudia a divoľudia príliš nelíšili. Sťahovali sa, prekonávali veľké vzdialenosti hľadajúc lovnú zver a plodiny, ktoré by mohli pozbierať. Ale kým divoľudia vyznávali len veľkú dušu sveta, ľudia vtedy už vyznávali divov. Najsilnejšie boli kulty Svaroga, Roda a Velesa. Veles im dal veľký dar (druhý veľký dar od divov, po ohni) - naučil ich ako skrotiť zvieratá. Skrotili divokého tura, muflóna a kozorožcov, z ktorých sa stali kravy, ovce a kozy. Tieto zvieratá však boli pri sťahovaní skôr príťažou.
Napriek tomu ľudia prebývali v jaskyniach, alebo provizórne zhotovených prístreškoch, ktoré prenášali na nové loviská a od divoľudí sa príliš nelíšili. Veľká zmena prišla, keď im asi 18 000 rokov pred príchodom trpaslíkov Perún zjavil tajomstvo obrábania pôdy.
 

Tri krajiny hojnosti

Poľnohospodárstvo sa nezrodilo zo dňa na deň. Rodilo sa stovky rokov nezávisle od seba v mnohých častiach sveta. Prví skutočne úspešní roľníci sa objavili v oblasti okolo rieky Erešad a pri Horiadských riekach. V Horiade sa rieky každý rok vylievali a prinášali zo sebou úrodné bahno, v okolí rieky Erešad bola odpradávna úrodná černozem. O niečo neskôr sa rozvinulo roľníctvo aj v Tridendolskej nížine, kde bola taktiež výnimočne úrodná pôda.
Hlina okrem toho, že v nej pestovali plodiny, poslúžila aj na výrobu prvých nádob - plytkých hlinených misiek, ktoré umožnili variť. Doteraz mohli ľudia upravovať stravu len opekaním mäsa na ohni, alebo pražením (klasy na kameňoch).
Až s výrobou jednoduchých hlinených nádob mohli semená nasypať do vody a uvariť. Hlinené nádoby sa ukázali ako veľmi užitočné a začalo tak popri pestovaní plodín vznikať hrnčiarstvo.

Šľachtenie

Diví predkovia prvých obilnín mali mnoho nedostatkov: ľahko sa lámali vo vetre, semená sa trúsili, klasy boli malé a nepočetné.  Ale rokmi sa z nich stali obilniny, ktoré poznáme dnes. Namiesto toho, aby ľudia zbierali divo rastúcu pšenicu, začali ju siať a pred zasiatím si vyberali semená väších a pevnejších rastlín na ďalšie pestovanie. 
V Horiade a Tridendolskej nížine takto vznikli odroda pšenice a v povodí Erešadskej rieky vyšľachtili raž. Horiadská pšenica sa nazýva emer, tridendolská derš. Obe sú väčšie ako divoká pšenica, ale kedže sa obe vyvynuli na iných miestach, majú aj iné vlastnosti. Emer rastie do menšej výšky, má menej klasov, ale je pevnejší a potrebuje väčšie teplo. Derš rastie vyššie, má viac klasov a v porovnaní so pšenicou emer sa mu darí aj severnejšie. Erešadský roľníci zas  vyšľachtili raž. Raž má ešte menšie nároky na živiny ako pšenica derš a preto sa neskôr rozšírila ďaleko na sever.
 

Usadlosti

Roľníctvo a starostlivosť o zvieratá boli v tých časoch doménou žien a muži sa stále venovali prevažne lovu. Trvalo nejakú dobu, kým sa pestovanie plodín ukázalo ako efektívnejšie v porovnaní s lovom. Muselo vzniknúť hrnčiarstvo, museli sa  vyšľachtiť odrody obilia a vyvinúť nástroje, ktoré umožnili efektívnejšie spracovanie plodín - motyky, kosáky, cepy, kamenné mlynčeky.
Postupne, ako význam poľnohospodárstva rástol, lov ustúpil do úzadia a celé kmene sa začali usádzať. Z týchto osád vznikli mestá.

Kontakt