Prvé mestské štáty

Po zániku Čataly nastalo obdobie stagnácie, no už okolo roku 8 000 pred príchodom trpaslíkov začali znova rásť mestá ako Nadinum, Gisban, Balmaro, Haranabi, Sumsu a Gistukul. Niektoré dokonca prekonali veľkosť a bohatstvo prvého mesta. Postupne kontrolovali čoraz väčšie územie a rozvíjali sa ako nezávislé štátne celky na tokoch riek Bal-sín a Harrani, ale aj menších riek Margidda a Karmu.
 

Vládcovia horiadských miest

Prvé horiadské mestá riadili kňazi a kňažky. Ako sa všam kestá menili na meststké štát, kňazov začala obklopovať mestská správa a tá sa časom zmenila na veľký štátny aparát v ktorom pracovali úradníci. Ten dozeral na každodenný život obyvateľov mesta.
Mestské štáty medzi sebou bojovali o úrodné oblasti a obchodné cesty, preto každý mestský štát postupom času disponoval početnou armádou. Tá sa skladala s peších kopijníkov, oštepárov, prakovníkov a lukostrelcov, ale aj bojových vozov ťahaných somármi a koňmi. V čase vojny sa obyvatelia sťahovali z hradby mesta a volili si vojenského veliteľa, ktorým nebol kňaz, ale skúsený generál. Čím častejšie sa bojovalo, tým dlhšie ostávali velitelia pri moci až časom takmer úplne vytlačili kňazov z čela mestských štátov. Okolo roku 5700 pred príchodom trpaslíkov už žiadnemu mestskému štátu nevládol kňaz.
 
Vádna moc sa stala dedičnou a prvoradou úlohou panovníka bolo brániť ríšu a dobývať nové územia. Prvým veľmi úspešným dobyvateľským štátom bol Gistukul.
 

Od symbolov, cez piktogramy až po písmo

V školách sa učili budúci kňazi, pisári a úradníci predovšetkým písaniu, čítaniu a počítaniu. Väčšina symbolov sa týkala poľnohospodárstva a obchodu. Hlava vola znamenala "vôl", klas znamenal "obilie", postava znamenala "človek". Počty sa zaznamenávali čiarkami. V horiade písali na najdostupnejší materiál - hlinu. Tabuľky z hliny potom vypaľovali na slnku, aby vytvrdli. Dôležitejšie záznay sa tesali do kameňa, občas do dreva.
Postupne pribúdali ďalšie znaky, ktoré vyjadrovali zložitejšie myšlienky.  Napríklad ucho znamenalo "počúvať", otvorené oko "vidieť" a zatvorené "spať". Postupne sa znaky začali kombinovať, takže ústa a voda znamenalo "piť". Nakresliť obrázok trvali pisárovi dlho, takže postupne sa začali piktogrami zjednodušovať. Okolo roku 4000 pred príchodom trpaslíkov tak vznilko línové písmo, ktoré sa v Horiade používa dodnes.
 

Prvý bronz - mesto Darvó

V povodí rieky Erešad nevznikali v tom čase tak veľké mestá ako na západe, skôr väčší počet menších miest, ktoré sa striedavo spájali do aliancií a striedavo proti sebe bojovali. Bojovali ale predovšetkým proti kočovným kmeňom, ktoré prevzali zo západu tajomstvo jazdy na koni a zdokonalili ho tak, že nepotrebovali bojové vozy. Bojovníci sedeli na chrbtoch koní a vrhali kopije, alebo pálili šípy.

Okolo roku 7000 pred príchodom trpaslíkov pri ústí rieky Erešad zistili ľudia ako odlievať bronz, prvý z tvrdých kovov. Nálezy však boli chudobné a technológia nedokonalá, takže trvalo ďalšie tisícročie, kým sa začal bronz masovejšie využívať v každodennom živote a predovšetkým vo vojenstve. Túto klutúru poznáme ako Kykulskú. Staviali predovšetkým z kameňa, ale veľkú zručnosť dosiahli aj v spracovaní dreva. V tej dobe boli neprekonateľní v stavbe lodí, plavili sa ďaleko na sever aj na juh. Centrum ich mestského štátu Darvó nemohol byť ďaleko od dnešného mesta Ubunar.

 

Plazí vládcovia Asa Ádirskej civilizácie

Na jazere Asa Ádir vyrástli bohaté mestá Rožest, Okragly a Kratek, ktoré spoločne v akejsi aliancii vytvorili okolo roku 5000 pred th.l. Asa Ádirskú civilizáciu. Popri divoch ako Veles a Svarog uctievali aj dračích divov a prinášali im ľudské obete. Tieto tri mestá mali vo svojom centre veľký chrám, zasvätenému niektorému z dračích divov, patrónov mesta. Ľudia verili, že ich pôda patrí divom, nie im. A tak roľníci všetku svoju úrodu odovzdávali do chrámov, kde ju kňazi zhromažďovali, uskladňovali a rozdeľovali ľuďom podľa potreby. Existujú zmienky, že plazí divovia svoje chrámy naštevovali.
 
Civilizácia bola prísne štrukturovaná,  pokročilá v obrábaní pôdy a na svojom sklonku dokonca vyvinula vlastné písmo. Jej náboženstvo s časti prevzali aj nomádske kmene. Asa Ádirskí bojovníci bojovali s kmeňmi zo severu, kde žili obrí bojovníci. Počas iných vojen zničila Asa Ádirská civilizácia mesto Darvó a tým pádom aj Kykulskjú civilizáciu. Tajomstvo spracovania broznu na ďalších niekoľko tisíc rokov upadlo do zabudnutia.
 

Kontakt