Druhý dar - zvieratá

Prvým zvieraťom, ktoré ľudia skrotili, bol Vlk. Vlci často tiahli v pätách ľudských skupín, pretože po ľuďoch často ostávali zvyšky. Vznikol tak pes, poslušný a verný priateľ človeka. Pomocník pri love a strážca. Toto zbližovanie trvalo tisícročia, ale ukázalo sa ako veľmi prospešné a okrem ľudí ho zvládli aj divoľudia.
 
Asi 42 000 pred príchodom trpaslíkov sa ľudia od divoľudí vyčlenili tým, že uctievali mocných divov, kým divoľudia ostali uctievať Veľkú dušu. Ľudia si ctili daru ohňa viac než divoľudia a Svarogovi, tvorcovi ohňa, slnka a sveta prekazovali ćtu. Ľudia ducha - šamani - sa snažili so Svarogom a ďalšími divmi spojiť. Podarilo sa im spojiť s jedným prastarým a mocným divom tohto sveta, s Velesom.

Volchovia

Veles sa uvolil učiť ľudí ducha. Učiul ich pravdy o živote, smrti, práve a svojim verným dával veľké dary ducha. Tak vznikli volchovia, najstaršia z čarodejných odnoží, aké sú ľuďom vlastné. Volchovia boli v tých časoch ako vyvolený divov náčelníkmi rodov a kmeňov. Maľovali na zem a skaly obrazy úspešných lovov, čím zvyšovali šance na dobrý lov. Spievali piesne, ktoré vedeli utíšiť dušu, alebo ju potešiť, spevniť, či jej uľaviť od bolesti. Dokonca ich Veles naučil ako sa pozhovárať s dušami predkov a získať od nich ich múdrosť.
V tých časoch sa určili prvé jednoduché zákony a zvyky, ktoré v istých obmenách pretrvali až podnes. Popri uctievaniu divov to bolo aj uctievanie predkov, ktorých začali ľudia na rodiel od divoľudí spaľovať, aby sa rýchlejšie dostali na druhý svet. Rovnako sa tým predišlo tomu, že niekto telo zosnulého zneuctí, že ho vyhrabe a zožerie divá zver, alebo ho budú roky pojedať červy v zemi.
 

Domestifikácia zvierat

Veles, po tom ako videl, že ľudia ctia jeho múdrosť im dal veľký dar a naučil ivch, ako skrotiť zvieratá.  Skrotili menších muflónov a kozorožcov, ktorých vodili so sebou kvôli mlieku, ktorým mohli kŕmiť deti. V prípade veľkého hladu mohli zviera zabiť a získať z neho mäso. 
 
Veľký krok urobili ľudia vtedy, keď sa im podarilo chytiť a skrotiť veľké zviera: tura. Ten im mohol poskytnúť nie len podstatne viac mlieka a mäsa, ale aj silu. Používali ho na nosenie a ťahanie nákladov. V tom čase zdomácnel aj diviak.
Z muflónov, z ktorých sa vyvynuli ovce, sa ľudia naučili získavať vlnu a vyrábať z nej šaty. Vďaka nim ľudia mohli za zverou putovať aj do podstatne chladnejších oblastí, do hôr a na sever a ľahšie prečkávali zimu. O niečo neskôr došlo v oblasti dnešného Skazadilu k zdomácneniu tretrova, z ktorého sa vyvynuli dnešné sliepky.
 

Definitívne rozdelenie

Divoľudia domestifikáciu párnokopytníkov odmietli. Skrotenie vlka prebehlo inak - trvalo veky a vlci sami vyhľadfávali spoločnosť ľudí a divoľudí. Bola to akási obojstranná dohoda. Avšak domestifikácia párnokopytníkov začala od násilného chytenia a držania v zajatí dovtedy, kým si zvieratá na ľudí nezvykli a kým (ešte neskôr) sa na ľuďoch nestali závislými. Divoľuďom sa takéto správanie zdalo v rozkole so zámerom Veľkej duše.
 
Volchovia v časoch svojej najväčšej moci začali na uctievanie divov budovať na postvätných miestach prvé idolysvätyne, ku ktorým sa pravidelne vracali.
 
 

Kontakt