Dažbogove dary

V povodí rieky Erešad nevznikali v tom čase tak veľké mestá ako na západe, skôr väčší počet menších miest, ktoré sa striedavo spájali do aliancií a striedavo proti sebe bojovali. Ľudia tu začali mŕtvych pochovávať na pohrebiskách a spaľovať. Tam Dažbog zhodil z nebies kováčske kliešte a ukázal ľuďom, ako v ohnivej vyhni roztaviť meď, ktorá po zmiešaní so špeciálnou hlinou vytvorila tvrdý kov - bronz.

Takže okolo roku 7000 pred th.l. pri ústí rieky Erešad zistili ľudia ako odlievať bronz, prvý z tvrdých kovov. Nálezy medi však boli chudobné a technológia nedokonalá, takže trvalo ďalšie tisícročie, kým sa začal bronz masovejšie využívať v každodennom živote a predovšetkým vo vojenstve. Túto klutúru poznáme ako Kykulskú. Staviali predovšetkým z kameňa, ale veľkú zručnosť dosiahli aj v spracovaní dreva. 

Kováči si na čelo nechávali vykovať Dažbogov symbol a boli vážený takmer ako vládcovia. Okolo roku 6100 pred th.l.boli vďaka bronzovým nástrojom neprekonateľní v stavbe lodí, plavili sa ďaleko na sever aj na juh, kde nadviazali prvé obchodné kontakty. Centrum ich mestského štátu Darvó nemohol byť ďaleko od dnešného mesta Ubunar.

 

Plazí vládcovia Asa Ádirskej civilizácie

Na jazere Asa Ádir vyrástli bohaté mestá Rožest, Okragly a Kratek, ktoré spoločne v akejsi aliancii vytvorili okolo roku 5000 pred th.l. Asa Ádirskú civilizáciu. Popri divoch ako Veles a Svarog uctievali aj dračích divov a prinášali im ľudské obete. Tieto tri mestá mali vo svojom centre veľký chrám, zasvätenému niektorému z dračích divov, patrónov mesta. Ľudia verili, že ich pôda patrí divom, nie im. A tak roľníci všetku svoju úrodu odovzdávali do chrámov, kde ju kňazi zhromažďovali, uskladňovali a rozdeľovali ľuďom podľa potreby. Existujú zmienky, že plazí divovia svoje chrámy naštevovali.

Dračí divovia si vyžadovali v určité sviatočné dni početné ľudské obete. Aby ich Asa Ádirčania získali, podnikali výbojné vojny, ktorými získavali zajatcov zo susedných kmeňov. Vo vedení vojny boli tak dobrí, že okolo roku 4730 pred th.l. dobyli mesto Darvó a rozvrátili celú Kykulskú civilizáciu napriek tomu, že tamojší obyvatelia mali bronzové zbrane. Asa Ádirčania však bronz odmietli, pretože ho neschvaľovali dračí divovia a naďalej používali oštepy a šípy s obsidiánovými hrotmi. Keď šli do boja, sa obliekali do desivých oblekov a dávali si masky zlých tvorov, aby získali ich silu a zastrašili nepriateľov.  

Okrem vojenstva bola civilizácia pokročilá v obrábaní pôdy, mala vlastné písmo (dnes známe ako Nur-adí) a pravdepodobne aj premyslenú spoločenskú a vojenskú organizáciu. Jej náboženstvo bolo rozšírené aj za hranice ríše a prebrali ho z časti aj nomádske kmene.

Druhé zrodenie bronzu - Olfir

Víťazstvo Asa Ádirskej civilizácie, ktorá odmietala bronz, bolo však len dočasné. Okolo roku 4600 pred th.l. spotomkovia Kykulskej civilizácie rozšírili vedomosť spracovania medi na bronz aj na juh, do mesta Olfir kde vládli obri. Tí sa naučili kováčskemu remeslu a časom ho zdokonalili. 

 

Kontakt