Čatala

Čatale sa hovorí aj prvé mesto. Ležalo na brehu rieky Bal-sín, východnejšej z horiadských veľtokov, v jej dolnej časti. Rieka sa tu každoročne vylievala a roľíci sa naučili túto záplavovú vodu využívať na zavlažovanie. Vodu zadržiavali v nádržiach a rozvádzali ju kanálmi na polia počas horúčav. Taktýmto spôsobom získali aj dve úrody za rok, čo bolo lákadlom pre nových prisťahovalcov a zdrojom bohatstva mesta.
 

Remeselníci a obchodníci

Celkom určite šlo o veľmi bohaté mesto, kde sa po prvý krát rozvinuli mnohé vedy. Kedže zavlažovanie prinášalo toľko úrody, už nik nemusel venovať všetok svoj čas pestovaniu plodín, chovu dobytka, či kopaniu kanálov. Niektorí ľudia sa začali venovať remeslám, takže vyrábali nástroje, pracovné náradie, sošky, alebo šperky zo zlata, striebra a medi. Predovšetkým po šperkoch bol veľký dopyt, lenže v okolí mesta Čatala sa nenachádzali žiadne ložiská.
 
Tie sa nachádzali severnejšie, proti prúdu rieky. Podnikaví jedinci sa vydávali na zvieratách, alebo na lodiach na sever, aby tieto kovy získali a mohli ich v meste dobre predať. Platidlom bolo to, čoho bol v meste dostatok a na severe menej - obilie. Vznikla tak prvá obchodná trasa, ku ktorej pribudli časom ďalšie, pretože mesto potrebovalo stavebný kameň, soľ, alebo pevné drevo na lode.
Veľkou novinkou bolo vynájdenie hrnčiarskeho kruhu, ktorý umožnil výrobu lepších nádob a koleso sa začalo využívať na vozoch. Obchodníci tak získali ďalšiu výhodu, kedže somáry nemuseli niesť náklad na chrbte, ale mohli ho ťahať.
 
 

Stavebníctvo

Domy v Čatale boli postavené z nepálených hlinených tehál a drevených trámov, ktoré premiešali s hlinou a tŕstim. Každý dom mal jednu hlavnú miestnosť a vchádzalo sa doňho vchodom v plochej streche - bolo to opatrenie, ktoré zvyšovalo obranyschopnosť miest. Keď zaútočil nepriateľ, obyvatelia vytiahli rebríky na strechu a zo striech hádzali na votrelcov oštepy a kamene. Takáto architektúra sa na mnohých miestach v Horiade zachovala podnes.
 
Dôležitou novinkou boli vysoké hlinené hradby, ktoré dokázali po storočia zadržiavať útočiace hordy, aj bojovných susedov.
 

Kočovní džakajovia a ich púštne kone

Na oboch brehoch rieky Bal-sín žili kmene kočovných ľudí, ktorí sa nevenovali roľníctvu, ale chove veľkých stád dobytka. Boli to džakajovia. Neraz boli tieto kmene nútené kupovať jedlo z mesta Čatal, alebo z iných miest a keď nemali za čo, prepadávali obchodníkov, alebo si rovno trúfli zaútočiť na mesto. Mesto si preto vydržiavalo veľkú armádu na svoju ochranu.
 
Lenže niekedy okolo roku 16 000 pred príchodom trpaslíkov džakajovia skrotili kone. Prvotne ich využívali podobne ako ovbce a kozy (teda na mlieko a mäso), no postupne ich naučili zapriahať do vozov. Okolo roku 15 000 pred príchodom trpaslíkov už využívali ľahké bojové vozy ťahané rýchlymi koňmi a tým získali ohromnú výhodu pred pešími bojovníkmi.
 
Kone sa veľmi rýchlo rozšírili aj do ostatných častí kontinentu, pretože dali ľuďom výhodu, o akej sa im nesníalo.
 

Zánik mesta

Koniec prvého mesta ale nezapríčinili džakajovia, ani ďalšie mestá, ktoré v horiade rástli. Boli to draci, ktorí v tých časoch žili v hojných počtoch a zatúžili po bohatstve mesta Čatala. Okolo roku 13 400 priletelo niekoľko drakov a zaútočilo na mesto, ktoré napriek pokusu o odpor spálili do tla a zaviali pieskom tak, že dodnes nikto nevie, kde sa mesto nachádzalo.
 
Obyvatelia mesta, ktorí pred skazou stihli ujsť, sa roztrúsili do ďalších miest v oblasti: Nadinum, Gisban, Balmaro, Haranabi, Sumsu, Gistukul. Do miest priniesli poznatky, ktoré takto neupadli do zabudnutia.

Kontakt